Letná pracovná sezóna 2013 za nami

LETNÁ sezóna Katarínky je úspešne ukončená. To však neznamená, že Katarínku nie je možné navštíviť. Práve naopak! Práve teraz, keď je jeseň, je krásna a rôznofarebná.

Chceme sa s vami podeliť o zhrnutie, ako sa nám darilo a čo sa nám podarilo. Prinášame vám heslovito a ilustračne o našej najdôležitejšej letnej (hlavne pracovnej) činnosti.

Konzervačné práce vo veži

Murovanie a škárovanie prebiehalo jednak na korune veže – na jej streche. Vo výške 363 m.n.m., 30 metrov nad terénom. Na poslednom 6. podlaží bolo potrebné staticky zaistiť a opraviť múr, ktorý bude slúžiť ako prirodzené zábradlie vyhliadkovej veže.

Murovanie prebiehalo aj na jednotlivých podlažiach vnútri veže. Hotové a obmurované sú už všetky podlažia (je ich 5 plus strecha). Murovalo sa na miestach uloženia nosných trámov podlaží – v pásoch 50 cm nad a 50 cm pod podlahou – kvôli tomu, aby sa mohli dokončiť podlažia a spraviť rebrík.

V budúcich rokoch nás čaká škárovanie na úrovni jednotlivých medzipodlaží.

Tesárske práce

Jednak výroba schodov (jedny sú osadené medzi 4. a 5. poschodím, druhé sú pripravené).
A tiež sa robili podlahy – na piatom a štvrtom podlaží sú už osadené vďaka intenzívnemu hobľovaniu dosiek na letných dvojtýždňových družinách.

Archeologický výskum

Presbytérium a krypta. „Máme ju! Konečne v krypte!“. Elorien s našou archeologičkou Ivanou Kvetánovou sa veľmi potešili. Strop krypty bol privalený a celá bola zasypaná sutinou. Našli sme zbytky mramorového oltára, ktorý sa pravdepodobne nachádzal nad kryptou. Občas nejaká kosť a črep. Členenie krypty je dvojpodlažné s dvomi vnútornými priečkami. Pravdepodobne sa tam nachádzalo 6 hrobových miest. Z historických zdrojov sa domnievame, že krypty boli v minulosti niekoľkokrát vykradnuté, resp. potomkovia svojich predkov si pozostatky preniesli inam.

Konzervácia kláštora

Po niekoľkých rokoch sme sa opäť vrátili s prácami do kláštora. Išlo o navŕtavanie múrov a kotvenie staticky ohrozených častí – priečok vo vnútri. V neposlednom rade kompletné premurovanie korún múrov a škárovanie kláštora, v ktorom chceme pokračovať aj budúci rok.

Špecialitou tohtoročnej sezóny bolo ROZOBRATIE a znovuzaklenutie deštruovaného ZÁKLENKU, oprava tehlových špaliet a zatrávnenie korún všetkých opravovaných múrov.

Pozrite si aj foto-porovnávačky kláštora PRED a PO. Hlavne úplne rozpadnutý záklenok, ktorý bol predmetom stávky, či počas zimy 2012/2013 padne. Nepadol 😉


Samozrejme, Katarínka nie je len o PRÁCI. Je to o všetkých jej 4. pilieroch, teda aj o ĽUĎOCH a SPOLOČENSTVE, DUCHOVNE aj o Katarínke AKO MIESTO, ktoré opäť opeknelo.

Archeológia v roku 2012

Archeologický výskum v roku 2012 sa sústredil na preskúmanie gotickej kaplnky, ktorú sa podarilo lokalizovať presne pod presbytériom neskoršieho – františkánskeho kostola. Našim cieľom bolo zistiť čo najviac údajov k dejinám objektu gotickej kaplnky, avšak neobišli sme ani iné objekty výskumu, ktoré súviseli s konzervačnými prácami.

Gotická kaplnka a výskum presbytéria barokového kostola

V priestore presbytéria sme sa pokúsili nájsť pôvodný vstup do kaplnky. Ten sme očakávali zo severnej – najlepšie prístupnej strany. Nanešťastie podľa obsahu výplne týchto jám, išlo predovšetkým o zásahy z 20. storočia.

V rámci výskumu presbytéria sa nám neustále potvrdzuje dôležitosť skalného brala, o ktorý sa gotická kaplnka a neskorší františkánsky kostol doslova opierajú. Využili sme možnosť pokúsiť sa zistiť, čo sa nachádza v kaverne, ktorú vidno v západnom múre presbytéria kostola.

Gotická kaplnka nebola najstaršou známou stavbou na tomto mieste. Pod jej základmi sú základy staršej stavby. Jedinou prístupnou časťou pre získanie nálezov, ktoré by nám pomohli objekt datovať, bol práve priestor tzv. jaskynky – v tme, zime, s nasadením života. S odporúčaním nášho statika Ing. V. Kohúta, ako i Pamiatkového úradu – sme sa rozhodli jaskynku (v skutočnosti vykrádačskú dieru) zamurovať nasucho kladenými tehlami.

Víťazný oblúk a zvyšky bočného oltáru

Sondou pod víťazným oblúkom barokového kostola, sme zisťovali prípadnú existenciu múru, ktorý by dokazoval rozšírenie kaplnky severným smerom, čím by dokazoval postupnosť výstavby barokového kostola.

Podarilo sa nám identifikovať kamenné ostenia okien, kamenný podstavec, ktorý môže pochádzať z niektorého z oltárov (foto vľavo).

Kláštor a jeho okná

Podobu kláštora poznáme vďaka historickým vyobrazeniam. O tom, že ide o viac menej schematické vyobrazenia s viacerými nepresnosťami, nás presvedčil i archeologický výskum počas predchádzajúcich sezón. Okrem nálezu ostení okien sme identifikovali miesto prepojenia severného múru s kolmým – východným múrom prvého nádvoria kláštora.

Zakrývanie a zasýpanie sond

Na záver sezóny nás čakalo zazimovanie Katarínky – zakrývanie a zasýpanie sond. Zasypané boli všetky, ktoré sme v roku 2012 otvorili a v roku 2013 nás čaká ďalšie odkrývanie.

Viac informácii o archeologickom výskume, ako aj podrobnú správu z výskumu z roku 2012 nájdete na tejto stránke v časti Odborné práce výskumy.
© Michal Slivka 2012, © Ivana Kvetánová 2012

Murovacie a konzervačné práce z leta 2012

Prioritnými prácami boli tak ako po iné roky murovacie a konzervačné práce. Chceme dokončiť celý kostol, kde nám na túto sezónu ostali isté špecifické miesta. Nešlo o koncentrované murovanie na jednom mieste alebo časti kostola ako voľakedy.

Juhovýchodný roh presbytéria

Tento múr už de facto ani nestál, iba v kúte presbytéria bol naznačený, ale aj vypadaný veľký kus. Bolo ho treba nanovo vymurovať, aby podopieral ten jediný stojaci múr presbytéria s oknom (a krížom) a tiež uzavrel presbytérium pri oltári, aby nám po oltári nebehali turisti a nepoužívali ho ako skratku cez kostol. Podarilo sa. Na tomto múre postupne robili všetky družiny počas celého leta.

Juhovýchodný roh kostola

Hoci sa to nezdalo, tomuto rohu chýbali veľké objemy muriva a hrozilo jeho celé zrútenie. Podarilo sa nám v ňom identifikovať časť „okna“, ktorým bol prepojený prilepený kláštor so schodiskom v nike kostola – a jednu špaletu tohoto okna sme zachovali.

Škárovanie vo vnútri lode kostola

V lodi sa nachádzali a ešte stále nachádzajú škáry, ktoré bolo potrebne zakonzervovať. Múr získal tak väčšiu stabilitu a bude stáť o niekoľko rokov navyše.

Najväčšie plochy škárovania

Celá pravá – východná časť štítu kostola – vďaka 5-poschodovému lešeniu kompletne bola preškárovaná. Napojenie lode na presbytérium, kde bola obrovská prasklina, bolo vyplnené a zamurované.

Z opačnej strany – zvnútra kostola tam bola jedna „špecialitka“ – nad rohovým pilierom. Do diery po tráme sme zamurovali nanovo vykresaný dubový asi dvojmetrový trám a nad ním sme nadmurovali chýbajúcu časť.

Juhozápadný roh kostola

Rýchloakcia aj so zamurovanými kresanými trámami.

Murovanie vo veži

Ide o najneviditeľnejšie murovanie. Vnútri vo výške, na úrovni piateho a šiesteho podlažia (teda na vrchu veže). Nebude ho vidno určite pekných pár desaťročí, ba storočí. Je totiž ukryté za uloženými trámami a konštrukciou zapustenej / skrytej strechy veže. Pred osadením trámov bolo nutné priestor za nimi poriadne vymurovať a vyškárovať, lebo neskôr sa tam už dostať nedá.

Veľké okno na veži

Druhé odspodu nad vchodom. Bol zhotovený drevený šalung a následné doplnené tehly a vyplnené škáry.

Múr patriaci kláštoru

Prízemný múr smerujúci od kostolného rohu ku táboru a ku malťákom, ponad ktorý sa chodí drevenými schodíkmi. Múrik bol odkopaný, rozobraný a naspäť namurovaný. Popri tom sa v ňom podarilo objaviť a zakonzervovať parapety dvoch kláštorných okien.

Uverejnené v kategórii Práca

Letné práce rozbehnuté – čo chceme spraviť v sezóne 2012

Letná dobrovoľnícka sezóna na Katarínke nám naplno beží a dobrovoľníci (ktorých je tento rok rekordný počet) už naplno pracujú na Katarínke.

V letnej sezóne 2012 prracujeme na viacerých pracoviskách a prioritách.

Dokončujeme konzerváciu fasády veže – konkrétne špaliet okien na hlavnej severnej fasáde:

Zároveň vo veži chceme zrekonštruovať všetky podlažia do pôvodnej podoby – ručne kresanými dubovými trámami. Toto leto bude posledná šanca vidieť nás kresať posledné štyri trámy.
Tieto trámy budeme dostávať na podlažia až do výšky 30 metrov pomocou nášho ručne vyrobeného rumpálu – zdvíhacieho zariadenia na spôsob historických“žeriavov“.
(Rumpál v akcii počas minulej sezóny 2011: http://www.youtube.com/watch?v=UFZiAumqpPk&feature=plcp)

Nové – vyhliadkové – podlažie bude zároveň zapustenou strechou, koruna múru veže bude tvoriť prirodzené zábradlie , a tak nebude zmenená silueta ruiny kostola sv. Kataríny. Toto nové podlažie budeme budovať z dubových trámov rezaných na gátri, aby sme odlíšili pôvodné konštrukcie (obnovované ručne) od novotvarov (spracované strojovo): materiál už je pripravený pod vežou:

Pracovať sa však bude aj v presbytériu kostola – na archeologickom výskume – pri dokončení výskumu predchodcu kostola – veľkej gotickej kaplnky, presnejšie jej západného múru a severného vchodu.

Posledné väčšie murovanie na lodi kostola by sme mali dokončiť už túto sezónu – na východnej časti štítu lode kostola (do výšky cca 12 metrov) a samozrejme budeme pokračovať aj v murovaní a škárovaní prízemných častí kostola.

A tento rok prišiel na rad aj tzv. „Pondusov múrik“ – teda zvyšky severnej fasády severného krídla kláštora, ktorý sa zachoval len do výšky cca 1 metra.

Uverejnené v kategórii Práca

Severná fasáda veže zakonzervovaná – veža je zvonka hotová

Túto letnú sezónu sa nám podarilo dokončiť aj konzerváciu veže zvonka, vysokej presne 30 metrov. Dokončili sme najkomplikovanejšiu – severnú čelnú fasádu s piatimi okennými otvormi.

Aj keď to z diaľky tak nevyzeralo, fasáda bola v zlom stave, medzi oknami boli praskliny pravdepodobne po ničivom zemetrasení s epicentrom na neďalekej Dobrej Vode 9. januára 1906. Kusy omietok boli vyduté a v tretine veže vo výške 10m v strede kordónovej rímsy bola pomerne veľká kaverna.Práce nám dali zabrať, ale napokon boli dokončené aj vonkajšie obruby okien. Bolo treba na mnohých miestach fixovať omietku, injektovať ju a orámovať ju „mostíkmi“ aby za ňu nezatekala voda. V tomto ďakujeme pracovníkom firmy Obnova (Michalovi Hrčkovi a spol.), ktorí najkritickejšie miesta stabilizovali a zaškolili našich dobrovoľníkov pri fixovaní omietok. Taktiež bolo nutné doplniť vypadané kamene a tehly a dôsledne preškárovať plochy, ktoré sú už bez omietok.

Veža bola prístupná z 15-poschodového systémového lešenia, ktoré zároveň slúžilo na bezproblémový prístup na všetkých 5 rekonštruovaných podlaží v interiéri veže počas ich rekonštrukcie.

Z vrchu veže sa otvárali krásne výhľady, predovšetkým na smolenické Malé Karpaty – masív najvyššieho vrchu Zárub, ako aj smerom na Trnavu, Naháč a Dolnú Krupú. V prípade dobrého počasia bolo možné vidieť Sereď, panorámu Trnavy, Galantu a Senec – teda veľkú časť Podunajskej nížiny.

Tu je možné sledovať vývoj prác na veži a v jej okolí:

  

Prvý záber – Katarínka v roku 1996 – keď ešte priestor pred vežou až po veľkú lúku bol úplne zarastený.
Ďalší záber na vežu je z roku 2009 – teda pred rekonštrukciou.

  

Veža na záver konzervácie v septembri 2011 ešte s lešením. Veža po konzervácii – finálny stav, september 2011.

  

Detail opravy fasády veže, pred zásahom (2009) a po konzervácii aj s vyriešením kaverny v kordónovej rímse (2011):

Vrchné piate podlažie vo veži dokončené

Rekonštrukcia piateho – teda vrchného – zvonového podlažia veže vo výške 25 metrov sa úspešne zavŕšila začiatkom septembra.
Boli nanovo osadené dubové ručne kresané trámy tvoriace konštrukciu podlahy.

Trámy boli dvíhané rumpálom s dvoma hriadeľmi, umožňujúcimi zdvih aj pozdĺžny posun zaveseného trámu. Pri zdvíhaní tých najťažších trámov na 5. podlažie (250-300kg) rumpál obsluhovali 4 ľudia, ktorí sa celkom zadýchali, ale zvládli to.

Posun bol možný vďaka vozíku (inak dvojnápravovej časti podvozka banského vozňa), ktorý nám zapožičali nadšenci rekonštruujúci neďalekú železničku. Vozík jazdí na vrchu veže po koľajniciach (oceľové I-profily), ktoré bez problémov zvládli aj najťažší 300 kg trám. Jeho zdvíhanie je na obrázkoch vyššie. Princíp posunu a zdvihu vymyslel náš statik Vlado Kohút (na fotke), dimenzovanie I-profilov/koľajníc i celkovú statickú funkčnosť zasa vypočítal ďalší statik Ivan Holub.

Priebeh zdvíhania najťažšieho 300 kg trámu a osádzanie piateho podlažia nájdete v tejto fotogalérii.

Konštrukciu zvonového podlažia tvorí 6 dubových ručne kresaných trámov prierezu cca 23×23 cm
a siedmy prievlak pod nimi 25×25 cm. Podlažie bolo kedysi dimenzované veľkoryso,
aby zvládlo záťaž zvonovej stolice, dynamické sily a zaťaženie zvoniacich zvonov, ktoré boli vo veži štyri.

Tretieho septembra sme mohli vrchné podlažie vo veži kolaudovať: 34 mladých dobrovoľníkov sa tam zúčastnilo na „recepcii“, vo veži sme zorganizovali i dynamické skúšky pri hudbe a tanci a napokon prví jedenásti priekopníci vyskúšali pohostinnosť veže počas nočného spánku vo výške 25 metrov. Všetko prebehlo skvele a bez najmenších problémov.
Každopádne, dubové dosky z podlažia boli na zimu rozobrané a odložené, a dostanú sa späť na svoje miesto natrvalo po tom, ako sa dobuduje nové – šieste podlažie, ktoré bude tvoriť jednak strechu a bude zároveň vyhliadkovým pochôdznym zapusteným podlažím na vrchu veže.

Výroba a používanie rumpálu v lete 2010

Počas letnej sezóny 2010 sme ručne „vytvorili“ drevený rumpál (vrátok, zdvihák) na ručný pohon, ktorý slúži na zdvíhanie ťažkých bremien. V našom prípade dubových trámov do veže kostola, kde rekonštruujeme pôvodné podlažia.

Tu môžete vidieť, ako rumpál vznikal a rástol pod rukami dobrovoľníkov:

Rumpál bol ručne kresaný pod vedením tesárskeho majstra Mira Čárskeho počas júla a augusta. Kovové časti zhotovil Tulius (Tomáš Vlček).
Rumpál je kresaný z čerstvého jaseňového dreva, hlavný hriadeľ je z dubového dreva, pomocný hriadeľ na posun opäť z jaseňa. Rukoväte sú zo suchého jaseňa.
Autorom konštrukcie je Miro Čársky, inšpirovaný ideovým nákresom Malfina a historickými inšpiráciami majtrov Ružičkovcov z Čiech podľa renesančného staviteľa Bruneleschiho a realizačného výkresu statika Vlada Kohúta. Samotné statické výpočty realizoval náš ďalší statik Ivan Holub.

Ďalšie video ukazuje použitie rumpálu pri zdvíhaní dubových trámov (hmotnosť 120-300 kg) do útrob 30 metrov vysokej kostolnej veže. Sprevodovanie bolo cez jednoduchý kladkostroj zavesený na nosných I-profiloch („koľajniciach“) na korune veže a cez pomocné kladkové kolesá bolo lano ťahané do lode kostola na nový rumpál.

V budúcnosti bude osadený na vrchné nosné koľajnice aj pojazd (podvozok z vozňa lesnej železničky), ktorý bude cez druhý rumpálový hriadeľ umožňovať aj pozdĺžny posun zaveseného bremena.

Pozri aj fotogalériu Rumpál…