Na Katarínke bolo po roku prvé verejné kultúrne podujatie – úspešná Noc hradov a zrúcanín aj s predstavením Babylonská veža.

Uplynulú sobotu večer sa na Katarínke v ruinách kostola sv. Kataríny pri Dechticiach uskutočnila po zrušení ostatných plánovaných verejných akcií tradičná Noc hradov a zrúcanín, na ktorej okrem omše a sprístupnenia krypty i ďalších archeologických nálezov vystúpili sólisti Eva Šušková a Peter Mazalán s programom Babylonská veža.

Kvôli koronavírusovým opatreniam bola už tento rok na Katarínke zrušená tradičná júnová Noc kostolov aj Deň otvorených dverí na sviatok svätých Cyrila a Metoda. Organizátori – dobrovoľníci z občianskeho združenia Katarínka a zo Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže – sa však rozhodli, že tento rok predsalen jedno tradičné podujatie zorganizujú, aj keď v komornejšom duchu a bez veľkej propagácie. V sobotu 22. augusta sa večer uskutočnil ďalší ročník podujatia v rámci letnej Noci hradov a zrúcanín, zastrešenej združením Zachráňme hrady na ruinách, ktoré opravujú dobrovoľníci po celom Slovensku.

Spoluorganizátor Peter Herceg z občianskeho združenia Katarínka k tomu povedal:

„Tento rok je pre nás špecifický, a ešte v júni sme nemali istotu, že letná sezóna vôbec začne. Ale napokon som rád, že dobrovoľníci môžu už dvadsiatyšiesty rok prichádzať na Katarínku a celé leto tu v šiestich turnusoch po 40 dobrovoľníkov môže pokračovať v projekte záchrany ruín kláštora svätej Kataríny – známej ako Katarínka. A čerešničkou na tohtoročnej sezóne bola aj táto Noc hradov a zrúcanín. Síce komornejšie, s rúškami a bez propagácie kvôli COVID-19 opatreniam, avšak v o to lepšej atmosfére spolu s priateľmi, priaznivcami a dobrovoľníkmi sme mohli zažiť veľmi zaujímavý program. Myslím, že celkovo 200 návštevníkov, ktorí sa tento večer a noc prestriedali na Katarínke, odchádzalo spokojných a naplnených.“

Program začal večer  svätou omšou, ktorú slúžili František Moško z Kútov a Branislav Popelka z Piešťan, ktorý je aj správcom Katarínky. Po tradičnom občerstvení pre návštevníkov mastnými chlebmi s cibuľou nasledoval vokálny interaktívny koncert Evy Šuškovej, Petra Mazalána a ženskej časti pezinského chrámového zboru Ad Una Corda. Zaujímavou formou nám odprezentovali moderné diela klasickej hudby od Mauricia Kagela: Der Turm zu Babel a od Meredith Monk: Three Heavens and Hells, pričom interpreti sa presúvali a spievali z rôznych častí kostola i veže. Napokon program vyvrcholil nočným sprevádzaním, prezentáciou histórie kláštora a novozrekonštruovanej krypty v lodi kostola. Zaujímavou časťou sprevádzania bolo aj nočné odhalenie práve prebiehajúceho archeologického výskumu kláštorného krídla a nádvoria, ktoré bolo nasvietené a archeologička Ivana Kvetánová tam prezentovala ešte „horúce“ objavy posledných dní.

Napriek hroziacim búrkam, ktoré však Katarínku zázračne obišli, si ľudia do neskorého večera vychutnávali atmosféru nasvietených ruín. Ako povedal Peter Herceg: „bolo to tento rok veľmi zaujímavé a veríme, že budúci rok už budeme môcť takýto zážitok sprostredkovať aj na viacerých podujatiach čo najväčšiemu počtu návštevníkov“.

Noc hradov a zrúcanín je už tradičné celoslovenské podujatie združení zachraňujúcich ruiny hradov a kostolov, ktoré sa každoročne koná v druhej polovici augusta. Aj tento rok sa doň zapojili členovia Zachráňme hrady, napríklad na hradoch Revište, Lednica, na Považskom hrade či na kláštore Katarínka.

Plán prác pre sezónu 2020

Pre pracovnú sezónu 2020 sa plánujeme zamerať predovšetkým na kláštor.

Archeológiou odkryjeme v kláštore 4 sondy. Prvé dve sa zameriavajú na odkrytie priebehu ohradového múra kláštornej záhrady a nadväzujú z oboch strán na práce obnovy múru z minulých rokov. Na archeologický výskum budú nadväzovať konzervačné murárske práce. Ďalšie dve sondy budú skúmať nárožia veľkého nádvoria v styku s kláštorom a vstup z kláštora na nádvorie.

V JV časti stojaceho kláštorného krídla budeme pokračovať v konzervačných a sanačných prácach. Cieľom je konzervácia a statická stabilizácia ruiny. Obnovíme padnutý okenný záklenok, do múrov vložíme ručne kresané dubové trámy a nadviažeme na pôvodný, obnovovaný dreveno-kovový ťahadlový systém.

V lodi kostola plánujeme osadiť poklop na vstup do krypty a zábradlie pre bezpečnú prevádzku, po čom bude možné tzv. „Veľkú kryptu“ sprístupniť turistom.

Kláštor Katarínka v čase pandémie koronavírusu

Aktualizácia k 29.6.2020:

  • Podujatie Deň otvorených dverí dňa 5.7.2020 sa neuskutoční
  • Veža bude otvorená v júli a auguste, no v súvislosti s koronavírusom v obmedzenom režime (viac informácii v časti Veža); rovnako bude v obmedzenom režime prebiehať aj pozemné turistické sprevádzanie
  • Letné družiny sa uskutočnia, no počet účastníkov je už naplený (dá sa prihlásiť už len ako náhradník)

Informácie pre záujemcov o letné družiny…

Pôvodné znenie:

Na Katarínke plne rešpektujeme všetky karanténne opatrenia zavedené v súvislosti s výskytom nového koronavírusu.

Z tohto dôvodu bude veža až do odvolania uzavretá a v areáli kostola a kláštora sa až do odvolania taktiež nebudú konať žiadne verejné podujatia ani turistické sprevádzanie.

Nakoľko je pre nás zdravie a bezpečnosť vás všetkých na prvom mieste, dôrazne vás prosíme obmedziť v tomto čase návštevy Katarínky, aby sa v jej okolí nezhromažďovali skupiny turistov a nezvyšovalo sa tak riziko nákazy.

Radi vás na Katarínke privítame po skončení karanténnych opatrení.

 

Našla sa nová najstaršia fotografia Katarínky

V roku 2018 prišlo k objavu skutočného skvostu. V Slovenskom národnom archíve v Bratislave bola objavená (zatiaľ) najstaršia dochovaná fotografia Katarínky, datovaná na rok 1904. Fotka sa nachádza vo fotoalbume rodiny Pálffyovcov, ktorí sa na fotke zrejme aj nachádzajú. Pre naše občianske združenie ide o nenahraditeľný zdroj informácií, keďže fotografia nám poskytla nové, predtým neznáme fakty o Katarínke. Táto bola prvý krát prezentovaná interne členom a spolupracovníkom O.Z. Katarínka, počas osláv 400. ročnice Katarínky, no teraz ju sprístupňujeme aj širokej verejnosti.

katarinka_1904_foto

Keďže fotografia pochádza z roku 1904, ide o naozaj výborné načasovanie. Už o rok neskôr, v roku 1905, totiž prišlo k zhodeniu štyroch sôch z vršku veže do kôp haluzí a sena a ich následnému prevezeniu k hrobke Pálffyovcov na cintoríne v Smoleniciach, kde sa nachádzajú doteraz. Vďaka tomu sme mali možnosť zistiť, že sochy sa nenachádzali na rohoch veže, ako sa pôvodne predpokladalo, ale boli umiestnené v strede jej múrov.

Dokopy teda na fotografii môžme vidieť tieto zaujímavé časti, ktoré dnes už nestoja:

  • Murovaná (tehlová) strecha veže s otvormi a ozdobnými volútami na hranách.
  • Štít presbytéria úplne vľavo a východná stena presbytéria s odtlačkom strechy kláštora. Dnes už nič z nich nestojí.
  • Severný múr kláštora (vysoký vpravo – ku ktorému sú pristavané drevené maštale) – z neho zostal len nízky prízemný 1 meter vysoký múrik.
Detail na pôvodnú strechu veže a sochy na ich novom mieste v Smoleniciach

Pôvodne sa tiež predpokladalo, že tvar strechy bol úplne iný, uvažovalo sa napríklad o tzv. hruškovitom tvare strechy, podobnom ako má väčšina kostolov v Trnave, no tieto predstavy boli mylné. Vďaka tejto fotografii je teda možné aktualizovať digitálne vizualizácie, ako mohol celý kostol a kláštor pôvodne vyzerať. Fotografia poskytuje aj administratívne výhody pre prípad možnej realizácie rekonštrukcie týchto častí, keďže funguje ako dôkaz pre pamiatkárov, že rekonštruovaná časť tak aj naozaj pôvodne vyzerala. Nad rekonštrukciou strechy sa však momentálne a zrejme ani do budúcnosti neuvažuje.

Katarínka ďakuje Tomášovi Haviarovi za poskytnutie fotografie.

Pre extra zvedavcov je možnosť stiahnuť si fotografiu aj v plnej veľkosti, na tomto odkaze.

Svätokatarínske hody u Františkánov v Bratislave (27.11.2019)

Svätokatarínske hody sa uskutočnili už po 25. krát 27. novembra 2019. Projekt Katarínka takto oslávil sviatok patrónky kostola a kláštora, ktorý je ústredným miestom projektu.

Hodovú slávnosť začala slávnostná svätá omša vo františkánskom kostole v Bratislave. Pozvanie byť hlavným celebrantom a slávnostným kazateľom prijal pomocný biskup a generálny vikár Bratislavskej arcidiecézy, otec Jozef Haľko. V kázni sa zameral na postavu svätej Kataríny Alexandrijskej a jej životný príbeh prepojil s prvým prikázaním z Desatora, z ktorého, podľa jeho slov, plynú aj všetky ostatné. Liturgiu doprevádzal svojou hrou a spevom zbor sv. Katerina, ktorý je zborom mladých dobrovoľníkov projektu Katarínka.

Nasledovalo aj pohostenie v refektári františkánskeho kláštora, kde boli pripravené stoly s tradičnými mastnými cibuľovými chlebmi, ako aj rôznymi koláčmi a inými pochutinami. Hostia si okrem toho mohli pozrieť premietanie fotografií z dobrovoľníckych letných družín projektu, alebo vybrať si zo širokej ponuky suvenírov s katarínkovskou potlačou.

Táto slávnosť bola miestom stretnutia pre približne 150 ľudí z radov dobrovoľníkov, nadšencov a podporovateľov projektu.

Katarínku zachraňujú dobrovoľníci už 25 rokov

Projekt Katarínka, ktorý slúži na obnovu a konzervovanie ruín kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej neďaleko Trnavy, oslavuje 25 rokov od založenia. Počas týchto rokov sa na Katarínke stihlo vystriedať už 1830 dobrovoľníkov, ktorí dva týždne počas leta prispeli svojim časom a chuťou na opravu. Cieľom celého projektu nie je len obnova historickej pamiatky, ale zároveň aj formovanie mladých ľudí a možnosť priniesť im počas leta zmysluplne strávený čas.

V roku 1994 sa mladí študenti vybrali do prírody a okrem neďalekej Dobrej Vody navštívili aj Katarínku. Opustené a spustnuté miesto zapôsobilo na mladého, vtedy – 21 ročného Petra Hercega, a rozhodol sa podniknúť potrebné kroky na záchranu tohto miesta. Kamarátom, ktorých oslovil, sa nápad zapáčil, podporili ho a už o rok Kláštor sv. Kataríny privítal prvých záchrancov.

Peter Herceg, zakladateľ projektu Katarínka, sa k 25. výročiu vyjadril týmito slovami:

„Je pre mňa obrovským zázrakom, že už 25 rokov pracujeme na záchrane Katarínky, a že aj po 25. rokoch sa nájdu stovky dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní priložiť ruku k dielu. Je to už niekoľko generácií a dnes máme za sebou krásne výsledky. Napríklad veža kostola je zrekonštruovaná a za jej obnovu sme získali cenu Pamiatka roka 2017. Najväčším zadosťučinením sú pre mňa takmer dve tisícky dobrovoľníkov, ktorí do múrov Katarínky dali kus svojho života.“

Prvé roky od založenia projektu sa dobrovoľníci venovali spriechodneniu samotného kostola, staval sa tábor, zveľaďovalo sa celkové prostredie.

Postupne rokmi sa začalo murovať, škárovať, nahasilo sa niekoľko ton vápna a tiež sa začali realizovať aj archeologické práce. Od roku 2010 sa dobrovoľníci začali venovať rekonštruovaniu veže kostola, ktorá bola pôvodne dutá a ručným kresaním trámov sa ju podarilo v roku 2017 dokončiť, skolaudovať a následne sprístupniť turistom. V roku 2018 sa nanovo zrekonštruovala už archeologicky preskúmaná najväčšia krypta, ktorá sa nachádza v lodi kostola.

Tento rok dobrovoľníci pracovali na dokončení archeologického výskumu v lodi kostola, kde boli nájdené mince, pôvodná podlaha a podmurovky oltára. Zároveň sa konzervoval juhovýchodný trakt kláštora, kde sa vkladali ručne tesané dubové trámy a kompletne sa prekonzervoval ohradový múr kláštornej záhrady. V ďalšej pracovnej sezóne sa bude  pokračovať v rozbehnutých záchranných prácach na kláštore a archeologickým výskumom. Počas letnej sezóny sa zároveň sprevádzali tisícky návštevníkov, keďže výlety na Katarínku sú z roka na rok populárnejšie a zrekonštruovaná veža láka množstvo návštevníkov.

Cez víkend v Dechticiach dobrovoľníci oslavovali 25 rokov od založenia projektu, ktorý organizuje Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže a občianske združenie Katarínka v spolupráci s obcou Dechtice a Rehoľou Menších bratov – františkánov. Osláv sa zúčastnili všetky generácie záchrancov Katarínky ako aj ich priatelia a podporovatelia. V rámci osláv sa konala ďakovná svätá omša vo farskom kostole sv. Kataríny, kultúrny program, prezentácie 25 rokov prác, videá, oceňovanie dobrovoľníkov, ako aj zábava pre takmer 250 oslavujúcich  až do skorého rána.

Práce v sezóne 2019

Táto pracovná sezóna sa niesla v znamení prác na kláštore a archeológie.

V kostole sa doškárovala veľká krypta, boli domurované jej schody a opravená tehlová obruba. Do menšej krypty bola doplnená vzduchotechnika. V lodi kostola boli otvorené 3 archeologické sondy – v severovýchodnom rohu sa našla pôvodná dlažba a podmurovka menšieho oltára.

   

V presbytériu boli domurované špalety staršieho prechodu z kláštora a zbudované dočasné schodisko z drevených trámov.

Juhovýchodné cely kláštora boli obkolesené lešením a z východnej strany preškárované. Koruny múrov boli čiastočne rozobraté, znovu namurované zaizolované ílom a zatrávnené, aby sa predišlo ďaľšej deštrukcii. Boli doplnené 2 z chýbajúcich okenných záklenkov, domurované východné špalety a osadené 2 ručne kresané dubové trámy ťahadlového systému. Práce v týchto celách budú pokračovať aj o rok.

   

V južnej kláštornej záhrade bolo archeologicky preskúmané okolie ohradového múrika, ktorý bol následne škárovaný, koruna bola premurovaná a zatrávnená.

   

Archeologický výskum v juhozápadnom rohu veľkého nádvoria odhalil polohu vstupu do kláštora a bude pokračovať v budúcej sezóne.

Noc hradov a zrúcanín 2019

V noci zo soboty na nedeľu 17.8.2019 sa na Katarínke konalo už tradičné podujatie Noc hradov a zrúcanín, na ktorom sa tento rok zúčastnilo okolo 300 ľudí. Tento rok sa podujatie nieslo v duchu osláv 25.výročia príchodu prvých dobrovoľníkov na Katarínku.

Celý program začínal sv.omšou, ktorú celebroval Branislav Popelka „Beren“ a dechtický p.farár Miro Kováč. Svätú omšu hudobne doprevádzala aj naša katarínkovská kapela sv.Katerína. Po sv.omši sa účastníci mali možnosť občerstviť naším tradičným pohostením – mastnými chlebmi a čajom.

Po krátkej prestávke, už za tmy, pokračoval program komorného orchestra ZOE. Orchester tvorilo z 8 hudobníkov, prevažne ho tvorili sláčikové nástroje, ale aj čembalo. Orchester pre nás odohral takmer hodinový koncert, ktorý pozostával najmä zo skladieb z obdobia baroka.

Po veľmi vydarenom koncerte nasledovalo prekvapenie, ktoré sme si tento rok pre účastníkov pripravili. Prvý krát bolo možné, pod dozorom vyškoleného sprievodcu, si obzrieť priestor najväčšej krypty, ktorá sa v kostole nachádza a v ktorej ešte minulý rok prebiehal archeologický výskum, na ktorom sa podieľali aj naši dobrovoľníci.

Okrem toho návštevníci mohli vidieť nočnú Katarínku, keď ich mladí dobrovoľní sprievodcovia posprevádzali celým areálom a v netradičnom nočnom osvetlení predstavili nielen históriu a múry kláštora, ale aj práce dobrovoľníkov a ich spôsob života na táboroch dnes.