Na Katarínke bolo po roku prvé verejné kultúrne podujatie – úspešná Noc hradov a zrúcanín aj s predstavením Babylonská veža.

Uplynulú sobotu večer sa na Katarínke v ruinách kostola sv. Kataríny pri Dechticiach uskutočnila po zrušení ostatných plánovaných verejných akcií tradičná Noc hradov a zrúcanín, na ktorej okrem omše a sprístupnenia krypty i ďalších archeologických nálezov vystúpili sólisti Eva Šušková a Peter Mazalán s programom Babylonská veža.

Kvôli koronavírusovým opatreniam bola už tento rok na Katarínke zrušená tradičná júnová Noc kostolov aj Deň otvorených dverí na sviatok svätých Cyrila a Metoda. Organizátori – dobrovoľníci z občianskeho združenia Katarínka a zo Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže – sa však rozhodli, že tento rok predsalen jedno tradičné podujatie zorganizujú, aj keď v komornejšom duchu a bez veľkej propagácie. V sobotu 22. augusta sa večer uskutočnil ďalší ročník podujatia v rámci letnej Noci hradov a zrúcanín, zastrešenej združením Zachráňme hrady na ruinách, ktoré opravujú dobrovoľníci po celom Slovensku.

Spoluorganizátor Peter Herceg z občianskeho združenia Katarínka k tomu povedal:

„Tento rok je pre nás špecifický, a ešte v júni sme nemali istotu, že letná sezóna vôbec začne. Ale napokon som rád, že dobrovoľníci môžu už dvadsiatyšiesty rok prichádzať na Katarínku a celé leto tu v šiestich turnusoch po 40 dobrovoľníkov môže pokračovať v projekte záchrany ruín kláštora svätej Kataríny – známej ako Katarínka. A čerešničkou na tohtoročnej sezóne bola aj táto Noc hradov a zrúcanín. Síce komornejšie, s rúškami a bez propagácie kvôli COVID-19 opatreniam, avšak v o to lepšej atmosfére spolu s priateľmi, priaznivcami a dobrovoľníkmi sme mohli zažiť veľmi zaujímavý program. Myslím, že celkovo 200 návštevníkov, ktorí sa tento večer a noc prestriedali na Katarínke, odchádzalo spokojných a naplnených.“

Program začal večer  svätou omšou, ktorú slúžili František Moško z Kútov a Branislav Popelka z Piešťan, ktorý je aj správcom Katarínky. Po tradičnom občerstvení pre návštevníkov mastnými chlebmi s cibuľou nasledoval vokálny interaktívny koncert Evy Šuškovej, Petra Mazalána a ženskej časti pezinského chrámového zboru Ad Una Corda. Zaujímavou formou nám odprezentovali moderné diela klasickej hudby od Mauricia Kagela: Der Turm zu Babel a od Meredith Monk: Three Heavens and Hells, pričom interpreti sa presúvali a spievali z rôznych častí kostola i veže. Napokon program vyvrcholil nočným sprevádzaním, prezentáciou histórie kláštora a novozrekonštruovanej krypty v lodi kostola. Zaujímavou časťou sprevádzania bolo aj nočné odhalenie práve prebiehajúceho archeologického výskumu kláštorného krídla a nádvoria, ktoré bolo nasvietené a archeologička Ivana Kvetánová tam prezentovala ešte „horúce“ objavy posledných dní.

Napriek hroziacim búrkam, ktoré však Katarínku zázračne obišli, si ľudia do neskorého večera vychutnávali atmosféru nasvietených ruín. Ako povedal Peter Herceg: „bolo to tento rok veľmi zaujímavé a veríme, že budúci rok už budeme môcť takýto zážitok sprostredkovať aj na viacerých podujatiach čo najväčšiemu počtu návštevníkov“.

Noc hradov a zrúcanín je už tradičné celoslovenské podujatie združení zachraňujúcich ruiny hradov a kostolov, ktoré sa každoročne koná v druhej polovici augusta. Aj tento rok sa doň zapojili členovia Zachráňme hrady, napríklad na hradoch Revište, Lednica, na Považskom hrade či na kláštore Katarínka.

Plán prác pre sezónu 2020

Pre pracovnú sezónu 2020 sa plánujeme zamerať predovšetkým na kláštor.

Archeológiou odkryjeme v kláštore 4 sondy. Prvé dve sa zameriavajú na odkrytie priebehu ohradového múra kláštornej záhrady a nadväzujú z oboch strán na práce obnovy múru z minulých rokov. Na archeologický výskum budú nadväzovať konzervačné murárske práce. Ďalšie dve sondy budú skúmať nárožia veľkého nádvoria v styku s kláštorom a vstup z kláštora na nádvorie.

V JV časti stojaceho kláštorného krídla budeme pokračovať v konzervačných a sanačných prácach. Cieľom je konzervácia a statická stabilizácia ruiny. Obnovíme padnutý okenný záklenok, do múrov vložíme ručne kresané dubové trámy a nadviažeme na pôvodný, obnovovaný dreveno-kovový ťahadlový systém.

V lodi kostola plánujeme osadiť poklop na vstup do krypty a zábradlie pre bezpečnú prevádzku, po čom bude možné tzv. „Veľkú kryptu“ sprístupniť turistom.

Kláštor Katarínka v čase pandémie koronavírusu

Aktualizácia k 29.6.2020:

  • Podujatie Deň otvorených dverí dňa 5.7.2020 sa neuskutoční
  • Veža bude otvorená v júli a auguste, no v súvislosti s koronavírusom v obmedzenom režime (viac informácii v časti Veža); rovnako bude v obmedzenom režime prebiehať aj pozemné turistické sprevádzanie
  • Letné družiny sa uskutočnia, no počet účastníkov je už naplený (dá sa prihlásiť už len ako náhradník)

Informácie pre záujemcov o letné družiny…

Pôvodné znenie:

Na Katarínke plne rešpektujeme všetky karanténne opatrenia zavedené v súvislosti s výskytom nového koronavírusu.

Z tohto dôvodu bude veža až do odvolania uzavretá a v areáli kostola a kláštora sa až do odvolania taktiež nebudú konať žiadne verejné podujatia ani turistické sprevádzanie.

Nakoľko je pre nás zdravie a bezpečnosť vás všetkých na prvom mieste, dôrazne vás prosíme obmedziť v tomto čase návštevy Katarínky, aby sa v jej okolí nezhromažďovali skupiny turistov a nezvyšovalo sa tak riziko nákazy.

Radi vás na Katarínke privítame po skončení karanténnych opatrení.

 

Našla sa nová najstaršia fotografia Katarínky

V roku 2018 prišlo k objavu skutočného skvostu. V Slovenskom národnom archíve v Bratislave bola objavená (zatiaľ) najstaršia dochovaná fotografia Katarínky, datovaná na rok 1904. Fotka sa nachádza vo fotoalbume rodiny Pálffyovcov, ktorí sa na fotke zrejme aj nachádzajú. Pre naše občianske združenie ide o nenahraditeľný zdroj informácií, keďže fotografia nám poskytla nové, predtým neznáme fakty o Katarínke. Táto bola prvý krát prezentovaná interne členom a spolupracovníkom O.Z. Katarínka, počas osláv 400. ročnice Katarínky, no teraz ju sprístupňujeme aj širokej verejnosti.

katarinka_1904_foto

Keďže fotografia pochádza z roku 1904, ide o naozaj výborné načasovanie. Už o rok neskôr, v roku 1905, totiž prišlo k zhodeniu štyroch sôch z vršku veže do kôp haluzí a sena a ich následnému prevezeniu k hrobke Pálffyovcov na cintoríne v Smoleniciach, kde sa nachádzajú doteraz. Vďaka tomu sme mali možnosť zistiť, že sochy sa nenachádzali na rohoch veže, ako sa pôvodne predpokladalo, ale boli umiestnené v strede jej múrov.

Dokopy teda na fotografii môžme vidieť tieto zaujímavé časti, ktoré dnes už nestoja:

  • Murovaná (tehlová) strecha veže s otvormi a ozdobnými volútami na hranách.
  • Štít presbytéria úplne vľavo a východná stena presbytéria s odtlačkom strechy kláštora. Dnes už nič z nich nestojí.
  • Severný múr kláštora (vysoký vpravo – ku ktorému sú pristavané drevené maštale) – z neho zostal len nízky prízemný 1 meter vysoký múrik.
Detail na pôvodnú strechu veže a sochy na ich novom mieste v Smoleniciach

Pôvodne sa tiež predpokladalo, že tvar strechy bol úplne iný, uvažovalo sa napríklad o tzv. hruškovitom tvare strechy, podobnom ako má väčšina kostolov v Trnave, no tieto predstavy boli mylné. Vďaka tejto fotografii je teda možné aktualizovať digitálne vizualizácie, ako mohol celý kostol a kláštor pôvodne vyzerať. Fotografia poskytuje aj administratívne výhody pre prípad možnej realizácie rekonštrukcie týchto častí, keďže funguje ako dôkaz pre pamiatkárov, že rekonštruovaná časť tak aj naozaj pôvodne vyzerala. Nad rekonštrukciou strechy sa však momentálne a zrejme ani do budúcnosti neuvažuje.

Katarínka ďakuje Tomášovi Haviarovi za poskytnutie fotografie.

Pre extra zvedavcov je možnosť stiahnuť si fotografiu aj v plnej veľkosti, na tomto odkaze.

Katarínku zachraňujú dobrovoľníci už 25 rokov

Projekt Katarínka, ktorý slúži na obnovu a konzervovanie ruín kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej neďaleko Trnavy, oslavuje 25 rokov od založenia. Počas týchto rokov sa na Katarínke stihlo vystriedať už 1830 dobrovoľníkov, ktorí dva týždne počas leta prispeli svojim časom a chuťou na opravu. Cieľom celého projektu nie je len obnova historickej pamiatky, ale zároveň aj formovanie mladých ľudí a možnosť priniesť im počas leta zmysluplne strávený čas.

V roku 1994 sa mladí študenti vybrali do prírody a okrem neďalekej Dobrej Vody navštívili aj Katarínku. Opustené a spustnuté miesto zapôsobilo na mladého, vtedy – 21 ročného Petra Hercega, a rozhodol sa podniknúť potrebné kroky na záchranu tohto miesta. Kamarátom, ktorých oslovil, sa nápad zapáčil, podporili ho a už o rok Kláštor sv. Kataríny privítal prvých záchrancov.

Peter Herceg, zakladateľ projektu Katarínka, sa k 25. výročiu vyjadril týmito slovami:

„Je pre mňa obrovským zázrakom, že už 25 rokov pracujeme na záchrane Katarínky, a že aj po 25. rokoch sa nájdu stovky dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní priložiť ruku k dielu. Je to už niekoľko generácií a dnes máme za sebou krásne výsledky. Napríklad veža kostola je zrekonštruovaná a za jej obnovu sme získali cenu Pamiatka roka 2017. Najväčším zadosťučinením sú pre mňa takmer dve tisícky dobrovoľníkov, ktorí do múrov Katarínky dali kus svojho života.“

Prvé roky od založenia projektu sa dobrovoľníci venovali spriechodneniu samotného kostola, staval sa tábor, zveľaďovalo sa celkové prostredie.

Postupne rokmi sa začalo murovať, škárovať, nahasilo sa niekoľko ton vápna a tiež sa začali realizovať aj archeologické práce. Od roku 2010 sa dobrovoľníci začali venovať rekonštruovaniu veže kostola, ktorá bola pôvodne dutá a ručným kresaním trámov sa ju podarilo v roku 2017 dokončiť, skolaudovať a následne sprístupniť turistom. V roku 2018 sa nanovo zrekonštruovala už archeologicky preskúmaná najväčšia krypta, ktorá sa nachádza v lodi kostola.

Tento rok dobrovoľníci pracovali na dokončení archeologického výskumu v lodi kostola, kde boli nájdené mince, pôvodná podlaha a podmurovky oltára. Zároveň sa konzervoval juhovýchodný trakt kláštora, kde sa vkladali ručne tesané dubové trámy a kompletne sa prekonzervoval ohradový múr kláštornej záhrady. V ďalšej pracovnej sezóne sa bude  pokračovať v rozbehnutých záchranných prácach na kláštore a archeologickým výskumom. Počas letnej sezóny sa zároveň sprevádzali tisícky návštevníkov, keďže výlety na Katarínku sú z roka na rok populárnejšie a zrekonštruovaná veža láka množstvo návštevníkov.

Cez víkend v Dechticiach dobrovoľníci oslavovali 25 rokov od založenia projektu, ktorý organizuje Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže a občianske združenie Katarínka v spolupráci s obcou Dechtice a Rehoľou Menších bratov – františkánov. Osláv sa zúčastnili všetky generácie záchrancov Katarínky ako aj ich priatelia a podporovatelia. V rámci osláv sa konala ďakovná svätá omša vo farskom kostole sv. Kataríny, kultúrny program, prezentácie 25 rokov prác, videá, oceňovanie dobrovoľníkov, ako aj zábava pre takmer 250 oslavujúcich  až do skorého rána.

Deň otvorených dverí – oslavy 25. výročia založenia projektu Katarínka

V piatok 5. júla 2019 sa počas sviatku sv. Cyrila a Metoda konal tradičný Deň otvorených dverí na Katarínke. Program sa v tomto roku niesol v znamení osláv 25. výročia založenia projektu Katarínka. V roku 1994 sa partia mladých študentov rozhodla pre záchranu kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej v podobe letných táborov – družín. Tento prístup k záchrane národnej kultúrnej pamiatky si projekt zachoval dodnes. 

Celodenné podujatie, ktoré pripravili dobrovoľníci z Katarínky, začalo slávnostnou svätou omšou pred kostolom, so začiatkom o 10:30 h. Svätú omšu slúžil františkán páter Gabriel, ktorý sprevádzal projekt v jeho prvotných rokoch. Po svätej omši si mohli návštevníci pozrieť divadlo v podaní dobrovoľníkov, ktorí sa do projektu zapojili od jeho začiatku až do dnes.

Po skončení kultúrnej časti programu boli pre rodiny s deťmi a pre najmenších pripravené tvorivé cechy a dielne. Všetci prítomní si zároveň mohli pochutnať na občerstvení. Súčasťou bol historický výklad o kostole a kláštore v podaní prítomných dobrovoľníkov.

V poradí 19. ročníku podujatia pribudli aj interaktívne stánky, kde sa návštevníci mohli dozvedieť viac o projekte Katarínka a jednotlivých službách, ktoré dobrovoľníci na Katarínke vykonávajú počas leta. 

Podujatie napokon dopadlo veľmi dobre. Počasie bolo veľmi príjemné a tak mali všetci možnosť naplno si vychutnať tento deň. Veríme, že si návštevníci oddýchli, načerpali nových síl a že si so sebou odniesli pekný zážitok z tohto miesta.

Pozrite si reportáž TV LUX: https://www.tvlux.sk/archiv/listing/&type=date&day=9-7-2019 (začiatok reportáže 8:39)

Katarínka bola ocenená hneď dvakrát!

S potešením oznamujeme, že náš projekt bol ocenený v súťaži Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2017 za obnovu veže bývalého kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach. Zástupcovia združenia a odborní spolupracovníci si 29. novembra prevzali z rúk ministerky kultúry SR ocenenie Fénix. Zároveň sme sa stali aj víťazmi hlasovania o Najkrajšiu obnovenú pamiatku roka, organizovanú SPP a Nadáciou SPP.

 

Ocenená obnova veže, ktorú sme realizovali v rokoch 2010 – 2017, je výnimočným počinom. Rekonštrukciu realizovali stovky našich dobrovoľníkov z celého Slovenska aj zahraničia bez nároku na finančnú odmenu a čisto tradičnými technikami, ktoré používali naši predkovia pri jej stavbe v rokoch 1700 – 1714. Veža je od roku 2017 sprístupnená počas sezóny pre verejnosť v sprievode vyškolených sprievodcov a umožňuje výhľad z výšky 30 metrov na okolité lesy a vrchy Malých Karpát, Podunajskú nížinu, Trnavu, či netradičný pohľad na ruiny kostola a kláštora.

 

Aj tieto ocenenia dokazujú, že náš projekt je príkladom spolupráce dobrovoľníkov a odborníkov. Obnova bola realizovaná v spolupráci s výskumníčkou a pamiatkarkou Jaroslavou Žuffovou, statikom Vladimírom Kohútom, archeologičkou Ivanou Kvetánovou a Michalom Slivkom, či tesárom Miroslavom Čárskym a Michalom Hrčkom z firmy Obnova. Pre obec Dechtice ide už o druhé ocenenie pamiatky v jej katastri, keď v roku 2015 získala cenu Fénix za obnovu rotundy – Kostola všetkých svätých v Dechticiach, ktorej pôvod siaha až do 12. storočia.

Katarínkovský rok 2018 sa nesie v duchu osláv 400. výročia založenia kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, grófom Krištofom Erdödym a jeho manželkou Barborou Thurzovou. Verejné oslavy pre širokú verejnosť sa konali v lete 5. júla počas Dňa otvorených dverí na Katarínke. Ďalšia časť osláv sa konala pred pár dňami, 17. novembra v historickom kaštieli v Chtelnici, kde Erdödyovci žili a kde aj vydali zakladaciu listinu kláštora.

Týchto osláv sa zúčastnilo viac než 120 našich dobrovoľníkov a 40 odborníkov a pozvaných hostí. Súčasťou bola odborná konferencia, ktorá zhrnula výsledky výskumov a prác za 24 rokov realizácie projektu. Zaujali napr. výsledky archeologického, umelecko-historického, geofyzikálneho, alebo antropologického výskumu.

Noc hradov a zrúcanín – 18. augusta sobota

Pripomenuli sme si 400 rokov od založenia kláštora na Noci hradov a zrúcanín aj benefičnou výstavu obrazov a fotografií či koncertom františkánskych skladateľov.

V noci zo soboty na nedeľu 18. augusta sa v areáli ruín kláštora a kostola sv. Kataríny Alexandrijskej konalo už tradičné letné podujatie Noc hradov a zrúcanín, na ktorom sa zúčastnilo viec než 400 návštevníkov.

Tento rok sa podujatie na Katarínke nieslo v znamení pokračujúcich osláv 400 rokov od založenia františkánskeho kláštora grófom Krištofom Erdődim a jeho manželkou Barborou Thurzovou.
Návštevníci sa presunuli z parkoviska nielen pešo lesom nielen ku objektu kláštora, ale i v čase o niekoľko storočí späť do histórie. V rámci kultúrneho programu vystúpila s pásmom Deus Meus et Omnia Františkánska schóla Bratislava, ktorá predviedla krásu barokovej sakrálnej hudby pochádzajúcej zo Slovenska od františkánskych skladateľov Gaudentia Dettelbacha a Pantaleona Roškovského, ktorý na Katarínke aj pôsobil v noviciáte.

Celý program začal slávnostnou sv. omšou, ktorú celebroval františkán Felix Mária OFM z Beckova za účasti dechtického kňaza menom Miroslav Kováč.

 

Po omši a pre Katarínku už typickom občerstvení chlebmi s masťou a cibuľou s čajom i po nezabudnuteľnom koncerte sa návšetevníci za svetiel petrolejok mohli kochať nočnou Katarínkou, keď ich mladí dobrovoľní sprievodcovia posprevádzali celým areálom a v netradičnom nočnom osvetlení predstavili nielen históriu a múry kláštora, ale aj práce dobrovoľníkov a ich spôsob života na táboroch dnes.

 

Aktuálnu sezónu pracujeme okrem iných konzervačných prác aj na príprave sprístupnenia zničenej krypty rodu Erdodiovcov v lodi kostola, ktorú v uplynulých sezónach objavili a archeologicky preskúmali a bolo ju možné zhliadnuť aj na podujatí.

Jedným z nevšedných zážitkov a vrcholov večera bola aj benefičná výstava výtvarných diel priamo v kostole. Svoje diela už od poobedia do neskorých nočných hodín vystavovali katolícky kňaz a maliar Martin Šafárik a fotograf Marek Mičuda. Prínosom bola i účasť autorov a ich interpretácia vystavených diel. Výstava oslovila mnoho návštevníkov a podarilo sa predať viaceré vystavované diela. Výťažok poputuje na pokračovanie dobrovoľníckeho projektu záchrany Katarínky.

 

Noc hradov a zrúcanín je už tradičné celoslovenské podujatie združení, zachraňujúcich ruiny hradov a kostolov, ktoré sa každoročne koná v druhej polovici augusta. Aj tento rok sa doň zapojili členovia Zachráňme hrady, napríklad na hradoch Lietava, Čeklís, Jasenov, Zborov, Revište či na Považskom hrade.

Združenie Zachráňme hrady zastupuje 28 dobrovoľníckych združení, ktoré zachraňujú pamiatkové objekty – predovšetkým ruiny po celom Slovensku a tento rok oslavuje 15 rokov existencie. Okrem vytvárania spoločnej platformy sa snaží o zdieľanie skúseností, podporu tradičných technológií obnovy pamiatok, o pozitívnu zmenu vo vnímaní pamiatok a kultúrneho dedičstva na Slovensku a zlepšovanie ich  finančnej i legislatívnej podpory, či organizovanie spoločných podujatí.