Našla sa nová najstaršia fotografia Katarínky

V roku 2018 prišlo k objavu skutočného skvostu. V Slovenskom národnom archíve v Bratislave bola objavená (zatiaľ) najstaršia dochovaná fotografia Katarínky, datovaná na rok 1904. Fotka sa nachádza vo fotoalbume rodiny Pálffyovcov, ktorí sa na fotke zrejme aj nachádzajú. Pre naše občianske združenie ide o nenahraditeľný zdroj informácií, keďže fotografia nám poskytla nové, predtým neznáme fakty o Katarínke. Táto bola prvý krát prezentovaná interne členom a spolupracovníkom O.Z. Katarínka, počas osláv 400. ročnice Katarínky, no teraz ju sprístupňujeme aj širokej verejnosti.

katarinka_1904_foto

Keďže fotografia pochádza z roku 1904, ide o naozaj výborné načasovanie. Už o rok neskôr, v roku 1905, totiž prišlo k zhodeniu štyroch sôch z vršku veže do kôp haluzí a sena a ich následnému prevezeniu k hrobke Pálffyovcov na cintoríne v Smoleniciach, kde sa nachádzajú doteraz. Vďaka tomu sme mali možnosť zistiť, že sochy sa nenachádzali na rohoch veže, ako sa pôvodne predpokladalo, ale boli umiestnené v strede jej múrov.

Dokopy teda na fotografii môžme vidieť tieto zaujímavé časti, ktoré dnes už nestoja:

  • Murovaná (tehlová) strecha veže s otvormi a ozdobnými volútami na hranách.
  • Štít presbytéria úplne vľavo a východná stena presbytéria s odtlačkom strechy kláštora. Dnes už nič z nich nestojí.
  • Severný múr kláštora (vysoký vpravo – ku ktorému sú pristavané drevené maštale) – z neho zostal len nízky prízemný 1 meter vysoký múrik.
Detail na pôvodnú strechu veže a sochy na ich novom mieste v Smoleniciach

Pôvodne sa tiež predpokladalo, že tvar strechy bol úplne iný, uvažovalo sa napríklad o tzv. hruškovitom tvare strechy, podobnom ako má väčšina kostolov v Trnave, no tieto predstavy boli mylné. Vďaka tejto fotografii je teda možné aktualizovať digitálne vizualizácie, ako mohol celý kostol a kláštor pôvodne vyzerať. Fotografia poskytuje aj administratívne výhody pre prípad možnej realizácie rekonštrukcie týchto častí, keďže funguje ako dôkaz pre pamiatkárov, že rekonštruovaná časť tak aj naozaj pôvodne vyzerala. Nad rekonštrukciou strechy sa však momentálne a zrejme ani do budúcnosti neuvažuje.

Katarínka ďakuje Tomášovi Haviarovi za poskytnutie fotografie.

Pre extra zvedavcov je možnosť stiahnuť si fotografiu aj v plnej veľkosti, na tomto odkaze.

Bielonedeľná púť na Katarínku 2019 (20. ročník)

V nedeľu 28.4. 2019 sa uskutočnila už tradičná Bielonedeľná púť na Katarínku.

Približne 110 nadšencov sa nedalo odradiť nie práve najpriaznivejším počasím a vydali sa na púť zo železničnej stanice v Bukovej naprieč lesmi Malých Karpát až priamo na Katarínku.

Putovanie sprevádzala modlitba ruženca a zamyslenia pri krátkych zastaveniach. Pútnici sa v lodi zrúcaniny kostola pripojili k ďalšej zhruba stovke návštevníkov pri spoločnom slávení svätej omše, ktorá sa konala o 14:15 hod.

Svätú omšu celebroval vdp. Branislav (Beren) Popelka a koncelebrovali kňazi vdp. Martin Halčák SJ a vdp. Miroslav Kováč.

Vpoobedných hodinách sa všetci mohli tešiť zo zlepšeného počasia, ktoré im umožnilo vychutnať si aj ďalší sprievodný program v podobe turistického sprevádzania vo veži kostola či spoločného opekania. Tešíme sa, že aj napriek nepriazni počasia sa Bielonedeľná púť teší veľkej obľube či už z radov stálych návštevníkov kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, ale i nováčikov, pri ktorých veríme, že ich návšteva tohto miesta nebola posledná.

Týmto podujatím zároveň zahajujeme sezónu sprístupňovania veže našimi dobrovoľníkmi počas víkendov, ktorá bola počas zimy uzavretá. V lete po zriadení tábora dobrovoľníkov, bude veža prístupná každý deň. Keďže to či je veža otvorená alebo nie závisí od dostupnosti našich dobrovoľníkov a počasia, je vhodné vždy pred odchodom na výlet na Katarínku navštíviť našu web stránku www.katarinka.sk, kde je vždy tesne pred víkendom najaktuálnejšia informácia o sprístupnení veže (viď. panel napravo). Vstup samotný je možný len so sprievodcom, ma svoje pravidlá a podlieha obmedzeniam o ktorých je vhodné sa oboznámiť predom. Viac o veži a pravidlách nájdete na: – https://www.katarinka.sk/klastor-katarinka/veza/ .

Trojkráľový výstup na vežu – 06.01.2019

V nedeľu 06.01.2019 na sviatok „Troch kráľov“ sme po prvý krát sprístupnili vežu Katarínky verejnosti počas zimného obdobia, podobne ako je to bežné počas letných dní.


Už od skorého rána postupne začali prúdiť prvé skupinky turistov na miesto, ktoré zvyčajne v tomto čase odpočíva zahalené zimnou prikrývkou. Bežní turisti v zimnom výstroji, bežkári na bežkách, rodinky s ratolesťami na sánkach, majitelia psov venčiacich svojich štvornohých miláčikov, paleta návštevníkov bola naozaj pestrá.

 

Naši sprievodcovia postupne počas dňa uskutočnili trinásť výstupov do veže, so skupinkami turistov, o ktorú bol po celý čas enormný záujem. Kratšie čakanie si viacerí turisti spríjemňovali guľovačkou, fotením, stavaním väčších či menších snehuliakov alebo popíjaním teplého čaju, ktorý ponúkali naši dobrovoľníci. Počasie celému podujatiu prialo. Prístupové cesty na záchytné parkovisko boli prejazdné a lesné cestičky prechodné. Katarínku podľa našich odhadov v tento deň postupne navštívilo približne tristo návštevníkov, dve stovky sme posprevádzali vo veži.

Viacerí sme sa zhodli, že by sa toto podujatie malo zopakovať aj o rok a časom tak vytvoriť novú tradíciu na tomto krásnom mieste.

POZNÁMKA: Najbližšie otvorenie veže bude na jar v nedeľu 28.04.2019 na záver Bielonedeľnej púte.

Katarínka bola ocenená hneď dvakrát!

S potešením oznamujeme, že náš projekt bol ocenený v súťaži Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2017 za obnovu veže bývalého kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach. Zástupcovia združenia a odborní spolupracovníci si 29. novembra prevzali z rúk ministerky kultúry SR ocenenie Fénix. Zároveň sme sa stali aj víťazmi hlasovania o Najkrajšiu obnovenú pamiatku roka, organizovanú SPP a Nadáciou SPP.

 

Ocenená obnova veže, ktorú sme realizovali v rokoch 2010 – 2017, je výnimočným počinom. Rekonštrukciu realizovali stovky našich dobrovoľníkov z celého Slovenska aj zahraničia bez nároku na finančnú odmenu a čisto tradičnými technikami, ktoré používali naši predkovia pri jej stavbe v rokoch 1700 – 1714. Veža je od roku 2017 sprístupnená počas sezóny pre verejnosť v sprievode vyškolených sprievodcov a umožňuje výhľad z výšky 30 metrov na okolité lesy a vrchy Malých Karpát, Podunajskú nížinu, Trnavu, či netradičný pohľad na ruiny kostola a kláštora.

 

Aj tieto ocenenia dokazujú, že náš projekt je príkladom spolupráce dobrovoľníkov a odborníkov. Obnova bola realizovaná v spolupráci s výskumníčkou a pamiatkarkou Jaroslavou Žuffovou, statikom Vladimírom Kohútom, archeologičkou Ivanou Kvetánovou a Michalom Slivkom, či tesárom Miroslavom Čárskym a Michalom Hrčkom z firmy Obnova. Pre obec Dechtice ide už o druhé ocenenie pamiatky v jej katastri, keď v roku 2015 získala cenu Fénix za obnovu rotundy – Kostola všetkých svätých v Dechticiach, ktorej pôvod siaha až do 12. storočia.

Katarínkovský rok 2018 sa nesie v duchu osláv 400. výročia založenia kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, grófom Krištofom Erdödym a jeho manželkou Barborou Thurzovou. Verejné oslavy pre širokú verejnosť sa konali v lete 5. júla počas Dňa otvorených dverí na Katarínke. Ďalšia časť osláv sa konala pred pár dňami, 17. novembra v historickom kaštieli v Chtelnici, kde Erdödyovci žili a kde aj vydali zakladaciu listinu kláštora.

Týchto osláv sa zúčastnilo viac než 120 našich dobrovoľníkov a 40 odborníkov a pozvaných hostí. Súčasťou bola odborná konferencia, ktorá zhrnula výsledky výskumov a prác za 24 rokov realizácie projektu. Zaujali napr. výsledky archeologického, umelecko-historického, geofyzikálneho, alebo antropologického výskumu.

Práce v sezóne 2018

Táto sezóna na Katarínke bola (z pohľadu práce) sezónou zaujímavých objavov a nových typov prác, aké sa doposiaľ nerobili.

Najväčším projektom bola rekonštrukcia veľkej Erdödiovskej krypty v lodi kostola. Vyrábali sa „šalungy“ (drevené debnenia tvaru klenieb) a chystal sa materiál na záklenky – špeciálne úzke historické tehly a hlavne množstvo travertínu-penovca. V južnej časti krypty boli obnovené 2 poschodia tehlami zaklenutých hrobových miest (kolumbárií). Potom boli zaklenuté tri východné kolumbáriá a tiež hlavná klenba, všetko z travertínu.

Vstup do krypty tvorí kamenná obruba, ktorú nám vyrezali v Chtelnici. Projekt krypty zahŕňa tiež vetranie výpustmi ukrytými v múroch, ktoré majú zabezpečiť vhodnú ventiláciu aj pri uzavretí krypty.

Archeologický výskum pokračoval smerom von z kostola sondou, ktorá mala umožniť odvodnenie lode kostola a obnovenej zaklenutej krypty. Účelová sonda, paradoxne, odhalila rozsiahly priestor so schodmi pod bočnou kaplnkou – pravdepodobne ďalšiu kryptu. Našiel sa tiež vnútorný múr kláštora smerom do nádvoria aj s kamenným odkvapovým kanálom. Zaujímavosťou je, že na stene podzemnej miestnosti – krypty bol nájdený zaujímavý nápis uhlíkom. Na jeho rozlúštení sa pracuje.

Práce boli aj na veži z oboch strán na parapetoch výklenkov, kde boli pôvodne pravdepodobne umiestnené sochy. Tiež sa dokončila finálna konzervácia posledného piliera v kostole aj s izoláciou ílom a so zatrávnením. Na kláštore sa zachytávali omietky, škárovalo, domurovávali sa nižšie časti múrov – primárne v interiéri najvzdialenejšej časti kláštorného krídla.