….čas sa zastavil, ľudia nie….

Aký je to pocit, keď sa človek zrazu zastaví, rozhliadne sa okolo seba a všimne si to miesto okolo neho. Že je súčasťou sveta, ktorý mu ponúka toľko možností a on jednu uchopí a svojou dušou ho pretvorí, doplní a posunie ďalej. A ty sa toho okamihu chytíš, ujmeš sa jeho volania a začneš okoliu pomaly, po troške zo seba vydávať to dobré.

A tak plynú dni, mesiace a roky, až sa raz opäť na chvíľku zastavíš a zbadáš to, čo sa okolo teba udialo. Zrazu vidíš ten kus práce, vidíš to dobré, to, čo miesto pretvorilo a aj to, čo pretvorilo teba samého.

Naši dobrovoľníci tento pocit zažívajú každou jednou letnou družinou, ktorá nám tieto momenty ponúka. A poniektorí sa zrazu dívajú na projekt Katarínka s odstupom 30 rokov.

30 rokov práce rúk aj sŕdc, ktoré mali túžbu svet vôkol urobiť lepším, ktoré sa nezľakli a neboli ľahostajné – z úcty a lásky k histórii a času, aj k sebe navzájom. 30 rokov miešania malty, spevňovania múrov, navršovania kameňov. 30 rokov záchrany Katarínky.

Niektorí vravia, že čas akoby sa na Katarínke zastavil. Áno, život stále sťaby v 17. storočí je tu všadeprítomný, no kto sa určite nezastavil, sú ľudia. Duše, ktoré miesto obohatili o kúsok zo seba, dali miestu svoju hodnotu, svoj čas a úsilie. Aj preto je tu tak dobre. Tu, kde si ľudia odovzdávajú svoj Pokoj a Dobro.

Že tento pocit chceš zažiť aj ty?

Tak neváhaj a pridaj sa k nám!