Veža

Veža Katarínky bola skolaudovaná v roku 2017 a slávnostne otvorená a požehnaná počas dňa otvorených dverí na Katarínke 5. júla 2017.

Návšteva sprístupnenej veže na Katarínke

Veža na Katarínke je mimo letnej sezóny zatvorená. Otvorená bude len v určených termínoch – pozri v pravej časti stránky – Najbližšie otvorenie veže na Katarínke, alebo sledujte našu Facebook stránku.

Veža je prístupná len so sprievodcom a v priaznivom počasí:

– od apríla (týždeň po Veľkej noci) do konca októbra: v sobotu (11- 17 h) a nedeľu (11 – 15 h)

– v letnej sezóne (júl – august): každý deň (10 – 17 h).

Vstupy bývajú približne každú celú hodinu*, pričom vstupy sú možné len s 2 sprievodcami a maximálne 16 návštevníkov naraz.

Deti môžu vystupovať na vežu, ak merajú viac ako 130 cm a len v sprievode dospelého (1 dieťa na 1 dospelého, z dôvodu zaistenia pri výstupe po extrémne strmých schodiskách).**

Vstup je bezplatný, nevylučuje však príspevok na činnosť občianskeho združenia Katarínka.

Štandardná prehliadka trvá 25-40 min.

* Negarantujeme permanentné sprístupnenie v tomto čase – závisí to od dispozície sprievodcov, počtu návštevníkov a počasia, v nepriaznivom počasí musí byť veža uzavretá. Aktuálne informácie o najbližšej prehliadke sú priamo na mieste pod vežou.

** Obmedzenie detí je z dôvodu strmých a dlhých schodov (takmer ako rebríky), takže treba, aby každé nedospelé dieťa bolo istené a dohliadané dospelým. Výškové obmedzenie malých detí je okrem strmosti schodov aj kvôli výške okenných parapetov, resp. výške okraja vyhliadky – viď foto. Menšie deti by nič ponad okraj nevideli a nemôžu sa zdvíhať na rukách.

Som vďačná za každého jedného turistu, ktorý vkroči do veže, či s nudou v tvári, lebo chce vidieť len výhľad, alebo dieťa, ktoré by najradšej behalo a tie fakty mu nehovoria tak veľa ako jeho rodičom, alebo nadšenca, ktorý chce vedieť všetko a má plnú hlavu otázok, pretože títo všetci keď odchádzajú majú v tvári niečo iné. Niečo, čo získali aj vďaka nám, nám všetkým, našej práci…
Ostatné svedectvá dobrovoľníkov »»

 

Chcem ísť na vežu, dá sa vopred dohodnúť, že nám otvoríte?

Nakoľko tam nebývame a nevieme si dovoliť každú chvíľu vysielať dobrovoľníkov, prosím, skúste využiť zverejnené termíny. Bezpečnostné predpisy prevádzky veže vyžadujú prítomnosť aspoň dvoch našich vyškolených dobrovoľníkov (vežiakov), aj z tohto dôvodu nie je možné ponechať vežu otvorenú non-stop. Veža je kvôli bezpečnosti uzamknutá na viacerých podlažiach.

 

História veže

Veža bola ku kostolu pristavaná neskôr. To, že je veža mladšia ako kostol, vidieť z lode kostola (múr veže je za múrom štítu) i zvnútra veže (na 1. a 2. poschodí). Vo veži bola použitá malta s okrúhlym riečnym štrkom, kým v lodi kostola je malta s hranatým lomovým štrkom.

Vo veži sa zachovali pôvodné dubové trámy, ktoré sa nachádzali na 5. poschodí. Vďaka nim sme dokázali presnejšie datovať vežu použitím dendrochronologického výskumu – na základe rozloženia a hrúbky letokruhov je možné vďaka histórii počasia na danom území určiť, kedy boli zoťaté stromy, z ktorých boli vytesané trámy. V prípade trámov vo veži ide o roky 1703-1714. Výskum robil Ing. Tomáš Kyncl z DenroLab Brno.

Stavba

Veža Katarínky má dnes bez nejestvujúceho ukončenia úctyhodných 30 metrov (ako 10-poschodová budova) a 5 poschodí. Pri jej stavbe nemali žeriavy ani iné vymoženosti modernej doby. Keď namurovali múr do určite výšky (cca. meter), vsadili doň hrubé trámy, ktoré trčali von. Tie použili ako základ lešenia, z ktorého murovali ďalšiu časť múru. Po dokončení  trámy vytiahli, prípadne ich spílili na úroveň múru a  zakryli omietkou. Dnes vidieť po týchto trámoch diery v múroch veže aj lode kostola.

Vchod

Vchod do kostola pod vežou pozostával z troch dverí z troch rôznych strán. Nad hlavným vchodom bola výzdoba – rozoklaný tympanón (trojuholník) pravdepodobne s nejakou soškou.

Pôvodný vstup do veže bol z chóru. Dnes používame novotvar, kovové točité schodisko z prízemia pod vežou, keďže chórus, cez ktorý sa do veže vstupovalo, sa nezachoval a nevieme ani ako presne vyzeral.

Zvony

Veža slúžila ako zvonica, zvony sa nachádzali na 5. poschodí, ktoré má 4 veľké okná (jedno na každú svetovú stranu), aby sa zvuk zvonov rozliehal doďaleka. Na oknách sa pôvodne nachádzali drevené rolety, ktoré zvonicu chránili pred dažďovou vodou.

Z historickým prameňov vieme, že veža mala štyri zvony. Najväčší daroval egerský biskup gróf Gabriel Erdődy. Druhý zvon bol zasvätený sv. Antonovi Paduánskemu a daroval ho gróf Juraj Anton Erdődy. Dva menšie zvony boli odliatkami kláštora. Zvony sa nezachovali, predpokladá sa, že boli neskôr roztavené a použité vo vojne na výrobu kanónov (bežná prax v minulosti).

Sochy na veži

Na nárožiach veže kostola sa nachádzali štyri veľké pieskovcové sochy znázorňujúce štyroch významných svätcov rádu sv. Františka: sv. František Assiský, sv. Anton Paduánsky, sv. Bonaventura a pravdepodobne sv. Ján Kapistrán. V roku 1905 boli zhodené pravdepodobne do kôp sena a prevezené do Smoleníc, kde strážia na cintoríne hrobku Pálfyovcov.

 

Rekonštrukcia

V čase začiatkoch projektu Katarínka bola veža dutá, nemala podlažia ani strechu.

Oprava nároží a koruny

V roku 2005 sa opravovali (domurovávali) nárožia veže, ktoré boli značne poškodené a hrozilo narušenie statiky veže. Takisto bola premurovaná aj koruna veže a v roku 2014 bola i zatrávnená. Zatrávňovanie je jedinečný spôsob ochrany koruny múrov pred opätovným zvetrávaním. Múr sa pokryje tenkou vrstvou hliny a trávou, ktorá zadržuje zrážkovú vodu a bráni tak jej prenikaniu do múrov a vyplavovaniu malty.

Tesárske práce

Našlo sa pár pôvodných trámov z 5. podlažia, ktoré sú teraz vystavené na 1. poschodí. Trámy i schody ručne kresali dobrovoľníci z dubovej guľatiny – vyťažené drevo pochádza z okolitých lesov a odkúpili sme ho od Lesov SR.

Rumpál a osádzanie trámov

Presné nameranie a trám bude skrátený na presnú dĺžku pre osadenie do pôvodných káps – dier v múre.

V roku 2010 sme si zostrojili historické zariadenie – rumpál – podľa inšpirácie talianskymi renesančnými majstrami (Bruneleschi/Flerencia). Je vyrobený z ručne kresaných jaseňových a dubových guľatín a používa konopné pletené lano. Rumpál je predchodca žeriavu, vďaka ktorému dokázali štyria ľudia bez problémov vytiahnuť do veže 200 – 300 kg ťažký trám. Rumpál je vo veži vystavený na 4. poschodí.

Do sezóny 2015 boli na 1.-5. poschodí zrekonštruované podlažia z ručne kresaných dubových trámov, ktoré boli do veže vyťahované rumpálom. Podlahy na 1.-5. poschodí sú z ručne ohobľovaných dubových dosiek. Medzi 1. a 5. poschodím sú osadené štyri ručne kresané drevené schodiská, presne na mieste pôvodných schodísk.

Najvyššie 5. poschodie pôvodne obsahovalo konštrukciu so zvonmi a nad ním bola strecha.

Vyhliadková strecha

Zapustená strecha bola dokončená v roku 2012. Je to novotvar (6. poschodie), čo zdôrazňuje jej konštrukcia (strojovo rezané trámy inej farby, dlažba) a aj kovové točité schodisko z 5. poschodia. Koruna múru slúži ako zábradlie. Voda zo strechy je odvádzaná odkvapovými rúrami vnútri veže do lode kostola.

Zo strechy vidieť okolitú malokarpatskú krajinu, vrátane najvyššieho vrchu Malých Karpát, ktorým sú Záruby (768 m n. m.). Smerom na juh vidieť obec Naháč a pri peknom počasí vidieť Trnavu.

Interiér veže bol v priebehu viacerých sezón škárovaný a boli intenzívne opravované vežové okná, ich špalety a parapety; škárovanie bude ešte pokračovať (z estetických dôvodov, keďže do veže už neprší).