Bielonedeľná púť na Katarínku 2019 (20. ročník)

V nedeľu 28.4. 2019 sa uskutočnila už tradičná Bielonedeľná púť na Katarínku.

Približne 110 nadšencov sa nedalo odradiť nie práve najpriaznivejším počasím a vydali sa na púť zo železničnej stanice v Bukovej naprieč lesmi Malých Karpát až priamo na Katarínku.

Putovanie sprevádzala modlitba ruženca a zamyslenia pri krátkych zastaveniach. Pútnici sa v lodi zrúcaniny kostola pripojili k ďalšej zhruba stovke návštevníkov pri spoločnom slávení svätej omše, ktorá sa konala o 14:15 hod.

Svätú omšu celebroval vdp. Branislav (Beren) Popelka a koncelebrovali kňazi vdp. Martin Halčák SJ a vdp. Miroslav Kováč.

Vpoobedných hodinách sa všetci mohli tešiť zo zlepšeného počasia, ktoré im umožnilo vychutnať si aj ďalší sprievodný program v podobe turistického sprevádzania vo veži kostola či spoločného opekania. Tešíme sa, že aj napriek nepriazni počasia sa Bielonedeľná púť teší veľkej obľube či už z radov stálych návštevníkov kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, ale i nováčikov, pri ktorých veríme, že ich návšteva tohto miesta nebola posledná.

Týmto podujatím zároveň zahajujeme sezónu sprístupňovania veže našimi dobrovoľníkmi počas víkendov, ktorá bola počas zimy uzavretá. V lete po zriadení tábora dobrovoľníkov, bude veža prístupná každý deň. Keďže to či je veža otvorená alebo nie závisí od dostupnosti našich dobrovoľníkov a počasia, je vhodné vždy pred odchodom na výlet na Katarínku navštíviť našu web stránku www.katarinka.sk, kde je vždy tesne pred víkendom najaktuálnejšia informácia o sprístupnení veže (viď. panel napravo). Vstup samotný je možný len so sprievodcom, ma svoje pravidlá a podlieha obmedzeniam o ktorých je vhodné sa oboznámiť predom. Viac o veži a pravidlách nájdete na: – https://www.katarinka.sk/klastor-katarinka/veza/ .

Trojkráľový výstup na vežu – 06.01.2019

V nedeľu 06.01.2019 na sviatok „Troch kráľov“ sme po prvý krát sprístupnili vežu Katarínky verejnosti počas zimného obdobia, podobne ako je to bežné počas letných dní.


Už od skorého rána postupne začali prúdiť prvé skupinky turistov na miesto, ktoré zvyčajne v tomto čase odpočíva zahalené zimnou prikrývkou. Bežní turisti v zimnom výstroji, bežkári na bežkách, rodinky s ratolesťami na sánkach, majitelia psov venčiacich svojich štvornohých miláčikov, paleta návštevníkov bola naozaj pestrá.

 

Naši sprievodcovia postupne počas dňa uskutočnili trinásť výstupov do veže, so skupinkami turistov, o ktorú bol po celý čas enormný záujem. Kratšie čakanie si viacerí turisti spríjemňovali guľovačkou, fotením, stavaním väčších či menších snehuliakov alebo popíjaním teplého čaju, ktorý ponúkali naši dobrovoľníci. Počasie celému podujatiu prialo. Prístupové cesty na záchytné parkovisko boli prejazdné a lesné cestičky prechodné. Katarínku podľa našich odhadov v tento deň postupne navštívilo približne tristo návštevníkov, dve stovky sme posprevádzali vo veži.

Viacerí sme sa zhodli, že by sa toto podujatie malo zopakovať aj o rok a časom tak vytvoriť novú tradíciu na tomto krásnom mieste.

POZNÁMKA: Najbližšie otvorenie veže bude na jar v nedeľu 28.04.2019 na záver Bielonedeľnej púte.

Katarínka bola ocenená hneď dvakrát!

S potešením oznamujeme, že náš projekt bol ocenený v súťaži Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2017 za obnovu veže bývalého kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach. Zástupcovia združenia a odborní spolupracovníci si 29. novembra prevzali z rúk ministerky kultúry SR ocenenie Fénix. Zároveň sme sa stali aj víťazmi hlasovania o Najkrajšiu obnovenú pamiatku roka, organizovanú SPP a Nadáciou SPP.

 

Ocenená obnova veže, ktorú sme realizovali v rokoch 2010 – 2017, je výnimočným počinom. Rekonštrukciu realizovali stovky našich dobrovoľníkov z celého Slovenska aj zahraničia bez nároku na finančnú odmenu a čisto tradičnými technikami, ktoré používali naši predkovia pri jej stavbe v rokoch 1700 – 1714. Veža je od roku 2017 sprístupnená počas sezóny pre verejnosť v sprievode vyškolených sprievodcov a umožňuje výhľad z výšky 30 metrov na okolité lesy a vrchy Malých Karpát, Podunajskú nížinu, Trnavu, či netradičný pohľad na ruiny kostola a kláštora.

 

Aj tieto ocenenia dokazujú, že náš projekt je príkladom spolupráce dobrovoľníkov a odborníkov. Obnova bola realizovaná v spolupráci s výskumníčkou a pamiatkarkou Jaroslavou Žuffovou, statikom Vladimírom Kohútom, archeologičkou Ivanou Kvetánovou a Michalom Slivkom, či tesárom Miroslavom Čárskym a Michalom Hrčkom z firmy Obnova. Pre obec Dechtice ide už o druhé ocenenie pamiatky v jej katastri, keď v roku 2015 získala cenu Fénix za obnovu rotundy – Kostola všetkých svätých v Dechticiach, ktorej pôvod siaha až do 12. storočia.

Katarínkovský rok 2018 sa nesie v duchu osláv 400. výročia založenia kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, grófom Krištofom Erdödym a jeho manželkou Barborou Thurzovou. Verejné oslavy pre širokú verejnosť sa konali v lete 5. júla počas Dňa otvorených dverí na Katarínke. Ďalšia časť osláv sa konala pred pár dňami, 17. novembra v historickom kaštieli v Chtelnici, kde Erdödyovci žili a kde aj vydali zakladaciu listinu kláštora.

Týchto osláv sa zúčastnilo viac než 120 našich dobrovoľníkov a 40 odborníkov a pozvaných hostí. Súčasťou bola odborná konferencia, ktorá zhrnula výsledky výskumov a prác za 24 rokov realizácie projektu. Zaujali napr. výsledky archeologického, umelecko-historického, geofyzikálneho, alebo antropologického výskumu.

Severná fasáda veže zakonzervovaná – veža je zvonka hotová

Túto letnú sezónu sa nám podarilo dokončiť aj konzerváciu veže zvonka, vysokej presne 30 metrov. Dokončili sme najkomplikovanejšiu – severnú čelnú fasádu s piatimi okennými otvormi.

Aj keď to z diaľky tak nevyzeralo, fasáda bola v zlom stave, medzi oknami boli praskliny pravdepodobne po ničivom zemetrasení s epicentrom na neďalekej Dobrej Vode 9. januára 1906. Kusy omietok boli vyduté a v tretine veže vo výške 10m v strede kordónovej rímsy bola pomerne veľká kaverna.Práce nám dali zabrať, ale napokon boli dokončené aj vonkajšie obruby okien. Bolo treba na mnohých miestach fixovať omietku, injektovať ju a orámovať ju „mostíkmi“ aby za ňu nezatekala voda. V tomto ďakujeme pracovníkom firmy Obnova (Michalovi Hrčkovi a spol.), ktorí najkritickejšie miesta stabilizovali a zaškolili našich dobrovoľníkov pri fixovaní omietok. Taktiež bolo nutné doplniť vypadané kamene a tehly a dôsledne preškárovať plochy, ktoré sú už bez omietok.

Veža bola prístupná z 15-poschodového systémového lešenia, ktoré zároveň slúžilo na bezproblémový prístup na všetkých 5 rekonštruovaných podlaží v interiéri veže počas ich rekonštrukcie.

Z vrchu veže sa otvárali krásne výhľady, predovšetkým na smolenické Malé Karpaty – masív najvyššieho vrchu Zárub, ako aj smerom na Trnavu, Naháč a Dolnú Krupú. V prípade dobrého počasia bolo možné vidieť Sereď, panorámu Trnavy, Galantu a Senec – teda veľkú časť Podunajskej nížiny.

Tu je možné sledovať vývoj prác na veži a v jej okolí:

  

Prvý záber – Katarínka v roku 1996 – keď ešte priestor pred vežou až po veľkú lúku bol úplne zarastený.
Ďalší záber na vežu je z roku 2009 – teda pred rekonštrukciou.

  

Veža na záver konzervácie v septembri 2011 ešte s lešením. Veža po konzervácii – finálny stav, september 2011.

  

Detail opravy fasády veže, pred zásahom (2009) a po konzervácii aj s vyriešením kaverny v kordónovej rímse (2011):

Vrchné piate podlažie vo veži dokončené

Rekonštrukcia piateho – teda vrchného – zvonového podlažia veže vo výške 25 metrov sa úspešne zavŕšila začiatkom septembra.
Boli nanovo osadené dubové ručne kresané trámy tvoriace konštrukciu podlahy.

Trámy boli dvíhané rumpálom s dvoma hriadeľmi, umožňujúcimi zdvih aj pozdĺžny posun zaveseného trámu. Pri zdvíhaní tých najťažších trámov na 5. podlažie (250-300kg) rumpál obsluhovali 4 ľudia, ktorí sa celkom zadýchali, ale zvládli to.

Posun bol možný vďaka vozíku (inak dvojnápravovej časti podvozka banského vozňa), ktorý nám zapožičali nadšenci rekonštruujúci neďalekú železničku. Vozík jazdí na vrchu veže po koľajniciach (oceľové I-profily), ktoré bez problémov zvládli aj najťažší 300 kg trám. Jeho zdvíhanie je na obrázkoch vyššie. Princíp posunu a zdvihu vymyslel náš statik Vlado Kohút (na fotke), dimenzovanie I-profilov/koľajníc i celkovú statickú funkčnosť zasa vypočítal ďalší statik Ivan Holub.

Priebeh zdvíhania najťažšieho 300 kg trámu a osádzanie piateho podlažia nájdete v tejto fotogalérii.

Konštrukciu zvonového podlažia tvorí 6 dubových ručne kresaných trámov prierezu cca 23×23 cm
a siedmy prievlak pod nimi 25×25 cm. Podlažie bolo kedysi dimenzované veľkoryso,
aby zvládlo záťaž zvonovej stolice, dynamické sily a zaťaženie zvoniacich zvonov, ktoré boli vo veži štyri.

Tretieho septembra sme mohli vrchné podlažie vo veži kolaudovať: 34 mladých dobrovoľníkov sa tam zúčastnilo na „recepcii“, vo veži sme zorganizovali i dynamické skúšky pri hudbe a tanci a napokon prví jedenásti priekopníci vyskúšali pohostinnosť veže počas nočného spánku vo výške 25 metrov. Všetko prebehlo skvele a bez najmenších problémov.
Každopádne, dubové dosky z podlažia boli na zimu rozobrané a odložené, a dostanú sa späť na svoje miesto natrvalo po tom, ako sa dobuduje nové – šieste podlažie, ktoré bude tvoriť jednak strechu a bude zároveň vyhliadkovým pochôdznym zapusteným podlažím na vrchu veže.

Ukončenie prác na veži v sezóne 2010

V priebehu septembra boli dokončené tohtoročné práce na exteriéri 30 metrov vysokej veže. Predovšetkým sa kompletne premurovala a zakonzervovala koruna veže (doplnených bolo asi 1300 historických tehiel) v plnom ustupovanom profile so zachovaním sklonu koruny podľa polohy zachovaných pôvodných tehiel a kameňov.

Koruna veže od SZ – pred zásahom (jún 2010) a po zásahu a doplnení na pôvodný profil (september 2010)

Koruna veže od SZ – počas konzervácie – rozobraté uvoľnené časti pripravené na namurovanie (august 2010)

Taktiež bola kompletne preškárovaná východná fasáda veže aj s fixovaním omietok a západná fasáda veže aj s domurovaním deštruovaných lizénových rámov – pilastrov a kordónových ríms.

Dva okenné otvory na vrchnom zvonovom podlaží (východné a severné) boli nanovo zaklenuté, resp. doplnené chýbajúce časti záklenkov. Tiež boli doplnené šikmé parapety východného a západného zvonového okna.

Plán prác na sezónu 2010

Počas letnej sezóny 2010 realizujeme tieto práce:

LOĎ KOSTOLA

  • Záchranu vzácnej štukovej výzdoby na východnej bočnej stene lode kostola – podmurovaným záklenkom (oblúkom) nad znovuvymurovanými špaletami (Priorita 1)
  • Dokončenie kritických miest lode kostola pri zemi (predovšetkým južné nárožia)

VEŽA KOSTOLA

Prvá etapa rekonštrukcie 30 metrov vysokej veže kostola na účely vyhliadky a príležitostných výstavných priestorov.

Interiér a funkcie vo veži:

  • znovuvybudovanie podlaží v interiéri veže tradičnými technológiami,
  • vybudovanie vrchného vyhliadkového podlažia zapusteného pod okraj múrov veže, z ktorého sa bude dať rozhliadnuť do ďalekých končín Malých Karpát a Trnavského kraja – čím nenarušíme súčasný vzhľad a siluetu pamiatky
  • ručné kresanie trámov z dubového dreva dobrovoľníkmi, ktoré budú slúžiť ako konštrukcia podlaží veže

Exteriér veže:

  • konzervácia koruny veže, ktorej veľká časť je poškodená a padajúce kamene, tehly či malta ohrozujú návštevníkov prechádzajúcich pod vežou, čo je najexponovanejšie a najnavštevovanejšie miesto (Priorita 1)
  • preškárovanie západného a severného líca múru veže a fixáciu uvoľnených omietok na severnej fasáde veže
  • zaistenie a oprava poškodených okenných otvorov vo veži

KLÁŠTOR

  • Vzhľadom na zrútený múr v kláštore na jar 2010 – staticky zaistiť susediaci múr, ktorý vykazuje známky poškodenia pri zemi, jeho odizolovanie od zrážkovej vody (Priorita 1)

VÝSKUMY

  • Archeologický výskum: pokračovať vo výskume najstarších častí lokality – gotickej kaplnky, jej interiéru aj exteriéru a priľahlého cintorína
  • Antropologický výskum – v súvislosti s archeologickým výskumom – budú skúmané kostrové nálezy z aktuálnej sezóny aj zo sezóny 2009
  • Pamiatkový (stavebnohistorický a umeleckohistorický) výskum – 2. etapa: loď kostola, presbytérium a staršie architektúry pod ním
  • Geodetické zameranie – objekt kláštora – 3D zameranie a modelovanie, ortofotogrametria