Kalvária

Na Katarínke sa od roku 2026 nachádza reštaurátorská kópia pôvodného súsošia zachytávajúce umučenie Krista, tzv. „kalvária“, ktoré sa ako jedno z mála zachovalo v blízkej obci Dechtice po zrušení kláštora cisárom Jozefom II. v roku 1786.

Návrat súsošia na Katarínku

K návratu diela viedla súhra okolnosti, kedy sme najprv v roku 2017 pri archeologickom výskume objavili pôvodný kamenný základ spod kalvárie, a tak presne určili miesto, kde v minulosti na Katarínke stála. V tom istom čase bol originál diela v obci po desaťročiach v zlom statickom stave a začalo sa s jeho komplexnou obnovou. Táto obnova bola zavŕšená v roku 2022, kedy sa súsošie vrátilo na svoje miesto pri kostole v obci Dechtice.

Keďže návrat originálu na Katarínku nebol z pohľadu pamiatkarov vhodný, dali sme počas reštaurovania originálu vyhotoviť jeho vernú reštaurátorskú kópiu, ktorú sme pod dohľadom statikov na Katarínke osadili na jej pôvodný historický základ. Súsošie bolo slávnostne odhalené počas verejného podujatia Noc hradov a zrúcanín, kedy bolo na záver slávnostnej sv. omše posvätené apoštolským nunciom na Slovensku Mons. Nicola Girasolim.

Zhotovenie kópie súsošia bolo finančne veľmi náročné a nad pomery nás dobrovoľníkov na Katarínke. Potrebné prostriedky sme zháňali niekoľko rokov z darov návštevníkov a podporovateľov nášho projektu. Výrazne sa do podpory projektu zapojili aj naši partneri: Ministerstvo kultúry SR, Nadácia SPP a Trnavský samosprávny kraj.

Kalvária dnes na Katarínke citlivo dopĺňa jej historickú mozaiku a zdôrazňuje duchovný rozmer tejto turistami stále viac navštevovanej pamiatky. Poukazuje nielen na niekdajšiu krásu a slávu tohto v minulosti významného pútnického miesta, ale aj na skutočnosť, že Katarínka je dnes opäť miestom plným života za čo mi dobrovoľníci zo srdca ďakujeme každému, kto sa akokoľvek zaslúžil o jej návrat na Katarínku.

Vznik súsošia

Súsošie dali pred budovu kláštora zhotoviť v roku 1717 na svoje náklady obyvatelia z okolitých obcí združení do laického Bratstva sv. Františka Serafínskeho, nazývaní ľudovo tiež chordigeri alebo pásikári (podľa konopného pleteného opasku – pásika alebo tzv. chordy, ktorú nosili pod odevom), pôsobiaci pri kláštore na Katarínke. 

Impozantné kamenné súsošie s rozmermi 5 metrov do výšky a 3 metrov na šírku, vážiace niekoľko ton, vznikalo podľa slov reštaurátora niekoľko rokov pod rukami skúseného sochára z kameňa pochádzajúceho z neďalekého lomu v blízkej obci Dobrá Voda.

Súbor sôch kalvárie zobrazuje scénu z ukrižovania Ježiša Krista. Viaceré evanjeliá zachytávajú prítomnosť Ježišovej matky Márie (socha vľavo), Ježišovho obľúbeného učeníka Jána (socha vpravo) a obrátenej hriešnice Márie Magdalény (kľačiaca žena pod krížom) v momente Ježišovho skonu. Celá scéna sa odohráva pred hradbami Jeruzalema, na miestnom popravisku na hore s názvom Golgota (v preklade z hebrejčiny: „Lebka“), ktorú na súsoší znázorňuje mohutný kamenný podstavec so schodmi.

Zmienka od Juraja Fándlyho

Zmienku o kalvárií nachádzame v diele naháčskeho kňaza Juraja Fándlyho: „Dúwerná zmlúwa mezi mníchom a diáblom“, prvého väčšieho diela napísaného bernolákovčinou. Fándly, ktorý za trest od cirkevnej vrchnosti pôsobil v tejto priľahlej obci v čase zrušenia kláštora, tu detailne opisuje toto súsošie slovami:

„Wím já jeden wčul prázní, wolakedi frančiškánsky klášter, S. Katerina menuvaní. Stojí pred ňím veliká štácia na spúsob hori Kalwárie, s kresaného kamena wistavená, na nej velikí Kríž s figúru Spasitela našého, pod ňím na tej istéj kalwárie kamenskej stojí figúra Panni Márie, z druhéj strani swatého Jána, všetko s kamena, pod níma je tento nápis: EXpensIs ChorDIgerorVM ereCta.“

V latinskom nápise, ktorý znamená: „Postavené na náklady pásikárov“, je vložený chronostichon udávajúci v rímskych čísliciach rok vzniku súsošia.

Osud súsošia po zrušení kláštora

Po zrušení rehole v Rakúsko-Uhorsku výnosom cisára Jozefa II. v roku 1786, boli rehoľníci z kláštora vyhnaní. Majetok kláštora a jeho výbava boli buď rozvezené, alebo rozkradnuté. Z úcty k svojim predkom, ktorí boli v minulosti na Katarínke pochovaní v kostolnej krypte, dal posledný správca tohto majetku z rodu Erdődyovcov, gróf Jozef Erdődy, preniesť v roku 1811 súsošie do neďalekej obce Dechtice k farskému kostolu, kde stojí dodnes.

O tom svedčí aj súdobý latinský nápis v kartuši pod sochami, ktorý znie: „MVNIFICENTIA G. IOSEPHI AB ERDŐDY CANCELLARII A CATHARINAE CLAVSTRO TRANSPOSITA HIC LAETIOR ASSVREXI Ao. 1811“, čo znamená: „Urodzený gróf Jozef Erdődy, správca kláštora Kataríny, presunul sem na väčšie štastie roku pána 1811.“

Kalvária sa po prenesení podrobila oprave v roku 1861, o čom svedčí opäť latinský nápis nad kartušou: „RENOVATA 1861“, v preklade „Obnovené 1861“. Súsošie sa v priebehu rokov stalo ozdobou obce Dechtice a jej neodmysliteľnou súčasťou. V obci prežilo rušné obdobie 19. a 20. storočia, vrátane obdobia totality, ktoré sa podpísalo pod zanedbaný stav tejto pamiatky. Komplexnej obnovy modernými reštaurátorskými postupmi sa celé dielo dočkalo až v roku 2022 a dnes je opäť jednou z obnovených pamiatok a dominánt obce Dechtice.

Legenda k presunu do Dechtíc

K preneseniu súsošia do Dechtíc sa viaže legenda. Údajne po tom, čo miestni obyvatelia na vozoch previezli sochy a kríž z kalvárie dolu do Dechtíc, ale podstavec nechali na Katarínke, sa sochy trikrát v noci vrátili naspäť na Katarínku na svoje pôvodné miesto na podstavci. Až keď so sochami vzali aj ich veľký kamenný podstavec, sochy zostali v Dechticiach aj na druhý deň ráno, a tak sú tam dodnes.