Najprekvapivejším archeologickým nálezom v dejinách výskumu na Katarínke (Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach) sú nepochybne sochy z hlavného oltára. Návštevníci Západoslovenského múzea v Trnave ich môžu obdivovať v jeho stálej expozícii. Archeologický výskum pokračuje a prináša ďalšie poznatky.
Naše stretnutie poodhalí, čo ukrývali hrobky objavené v interiéri kláštorného chrámu. Katarínka bola v 17. a 18. stor. vyhľadávaným miestom pochovania františkánov a členov významných šľachtických rodov Erdődyovcov, Apponyiovcov, či Labšanských. Medzi pochovanými nechýbala elita svetskej a cirkevnej hierarchie Habsburskej monarchie.
Dozviete sa, čo ukrývala hrobka, ktorú v rokoch 2000-2001 objavil archeológ Jozef Urminský.
Ukážeme vám novinky z výskumu ďalšej (dnes sprístupnenej) hrobky, ktorú odkryli dobrovoľníci z OZ Katarínka pod vedením archeológov Michala Slivku a Ivany Kvetánovej, v spolupráci s antropologičkou Silviou Bodorikovou a architektkou Jaroslavou Žuffovou.
Hrobky na Katarínke
„O jak krátky jest tento život! Jak blízka jest smrt živým, jak spešně bohatý y chudobný prinucení jsou v hrobe prebývati“
(Benignus Smrtník, Kunšt dobre umríti, 1697)
Azda najznámejším z predstavených františkánskeho kláštora Sv. Kataríny pri Dechticiach bol Benignus Smrtník (1650-1710). Túto prezývku, si zaslúžil kvôli svojmu dielu Kunšt dobre umríti. Vznik obdobných príručiek pochádzajúcich zo 17. a 18. stor., si vyžiadala doba a možno skonštatovať, že sú nadčasové a platia dodnes. Vďaka nim sa čitateľ vedel na ľahšiu smrť pripraviť už za života.
Hroby a hrobky na Katarínke
Okrem prípravy na odchod z tohto sveta si najmä šľachta starostlivo vyberala miesto svojho posledného odpočinku. Erdődyovci si zvolili františkánsky Kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, tzv. Katarínku. Boli nielen majiteľmi tunajšieho Dobrovodského panstva, ale i zakladateľmi a donátormi kláštora. Priestor sa našiel aj pre zomrelých z urodzených rodín, akými boli Labšanskí – Páni z Korlátka (Korlátkőy), Apponyiovcov, niektorých príbuzných z rodu Bossanyi, Hebernstein, či Festetič. Príslušníkov týchto rodín pochovali do krýpt, ktoré si pre seba nechali vybudovať pravdepodobne na prelome 17. a 18. storočia.
Podľa písomných prameňov boli v kostole tri krypty, hoci posledné archeologické i archívne výskumy potvrdili až existenciu štyroch podzemných hrobiek (obr. 1). Ukazuje sa, že okrem aristokratických rodín mali svoju hrobku v kostole aj rehoľníci. Archeologickým výskumom v roku 2018 sme našli ďalší podzemný priestor, ktorý slúžil s veľkou pravdepodobnosťou tiež ako krypta.
Zveriť starostlivosť o hrobky kláštoru, ktorý bol zároveň vyhľadávaným pútnickým miestom, bolo obojstranne výhodné. Rodinám františkáni garantovali bezpečie telesných pozostatkov ich príbuzných, modlitby a sv. omše. Františkánom táto služba a vysluhovanie pravidelných zádušných sv. omší prinášala obživu. Po zániku kláštora v roku 1786 stratili hrobky svojich kustódov. Telá príslušníkov šľachtických rodín zostali naďalej v opustenom kostole. O ich vykradnutie sa postaral strážca kláštora Štefan Hideghéty, ktorý si na pomoc privolal Michala Rusnáka a Štefana Neilingera. Cieľom sa stala práve rodinná hrobka Erdődyovcov, hoci nemožno vylúčiť aj vykradnutie ostatných krýpt.
V dôsledku tejto udalosti si odviezli začiatkom 19. storočia Erdődyovci telá desiatich príslušníkov svojho rodu do františkánskej krypty v Hlohovci, Apponyiovci a Labšanskí skončili v bočnej kaplnke v kostole v Jablonici (obr. 2). Početné nálezy ľudských tiel (minimálne 27 jedincov objavených v hrobka 1 a minimálne ďalších 42 jedincov exhumovaných v hrobke 2) nám otvárajú otázku, kto boli ďalší pochovaní a do akej miery boli šľachtické rodiny dôsledné pri prevoze svojich predkov na nové, bezpečnejšie miesto (obr. 3).
V areáli kláštora sa nachádzal aj cintorín pod „holým nebom“. Nachádzal sa pri menších kaplnkách roztrúsených v bezprostrednom okolí kláštora. Sem pochovávali laických bratov komunity, ale aj iných náhodných pútnikov, ktorých tu zastihla smrť.
Výskumy hrobiek na Katarínke
Vďaka geofyzikálnemu výskumu pod vedením nášho kolegu Prof. PhDr. Romana Pašteku, PhD., sa podarilo lokalizovať podzemné dutiny na ľavej strane lode kostola. V roku 2000 a 2001 výskum archeológa Mgr. Jozefa Urminského potvrdil, že ide o kryptu. Podarilo sa mu preskúmať hrobku (hrobka 1) nachádzajúcu sa najbližšie pri vstupe do kostola. Vo výskume pokračoval team archeológov Doc. PhDr. Michal Slivka, CSc. a Mgr. Ivana Kvetánová, PhD., ktorí venoval štyri výskumné sezóny (v r. 2013, 2014, 2017, 2018) prebádaniu v poradí druhej hrobky (hrobka 2). Táto sa nachádza najbližšie k oltáru. Súčasťou výskumného teamu bola antropologička Mgr. Silvia Bodoriková, PhD. ktorá spolu so svojimi študentmi priniesla zaujímavé výsledky o pochovaných. Z pohľadu architektúry hrobku 2 preskúmala Ing. Arch. Jaroslava Žuffová. Podľa jej návrhu a vďaka spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom a dobrovoľníkom z OZ Katarínka sa podarilo hrobku zrekonštruovať.
Hrobka 2
Hrobku 2 môžu počas letnej sezóny v obnovenej podobe obdivovať návštevníci Katarínky. Vstúpime do nej priamo z lodi kostola, schody nás privedú do menšej chodby, v ktorej sa na dvoch stenách nachádzali pohrebné komory (obr. 4) Hoci ich bolo len 14, používali sa kontinuálne a s odstupom času do nich pochovávali nové telá. Prekvapivý bol nález hrobu v podlahe krypty. Prevaha pochovaných mužov nás vedie k úvahe, že ide o hrobku františkánov. V roku 2023 sa do zrekonštruovanej hrobky 2 vrátili aj pozostatky pochovaných. Po ich preskúmaní sme ich deponovali v nových drevených truhlách (obr. 5, 6). Dve hrobové komory sme už počas výskumu ponechali nedotknuté, aby sa tak zachoval „genius loci“ a možnosť ďalšieho výskumu v budúcnosti s použitím novších metód.
Fenomén pochovávania v zaniknutom františkánskom kostole na Katarínke je jednou z najkomplexnejších a najdôležitejších tém nášho výskumu. Naďalej pokračujeme v skúmaní hrobovej výbavy a textílii, ako aj predmetov, ktoré sa do hrobky dostali až po opustení kláštora. Prekvapivo sme v nich objavili aj zvyšky kamennej i štukovej výzdoby pôvodného kostola, ktorého inventár bol po zániku kláštora odvezený na iné miesta (obr. 7, 8). Vďaka historickým prameňom z rôznorodých archívov postupne dopĺňame zoznam pochovaných na Katarínke. Aktuálne obsahuje 110 mien františkánov, šľachticov, či ostatných smrteľníkov, medzi nimi nechýbajú dvaja biskupi – Ladislav Adam a jeho brat Gabriel Erdődy. Výskum naďalej pokračuje, dopĺňa nielen mená, ale i spresňuje identifikáciu jednotlivých hrobiek.
Autor textu: Mgr. Ivana Kvetánová, PhD.
Projekt o hrobkách a pochovávaní na Katarínke je realizovaný vďaka podpore Fondu na podporu umenia
(„…kam zostúpiť musíš…“ Kláštor Sv. Kataríny Alexandrijskej (Katarínka) a jeho hrobky).
Obrázky:
Bližšie o pochovávaní na Katarínke sa dočítate:
KVETÁNOVÁ, I.: „…kam zostúpiť musíš…“ Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej a jeho hrobky (1. časť).Pamiatky a múzeá 2/2026, s. 14 – 19.
Archeológia a architektúra krýpt:
URMINSKÝ, J. Pokračovanie výskumu kláštorného komplexu Sv. Kataríny pri Dechticiach. AVANS v r. 2001, Nitra 2002, s. 215-217, s. 375 obr. 172, s. 376 obr. 173:1-3.
ŽUFFOVÁ, J.: Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach, tzv. Katarínka. Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum krypty v juhovýchodnom kúte lode kostola. Rukopis, 2017.
Antropológia:
BODORIKOVÁ, S.: Antropologická analýza kostrových pozostatkov jedinca z krypty zaniknutého kostola Sv. Kataríny pri Dechticiach, okr. Trnava. In: Bulletin Slovenskej antropologickej spoločnosti, 5, 2002a, s. 22 – 27. BODORIKOVÁ, S.: Vývinové anomálie a patologické nálezy na lebkách z rodinnej krypty v ruinách kostola Sv. Kataríny pri Dechticiach, okr. Trnava. In: Bulletin Slovenskej antropologickej spoločnosti, 5, 2002b, s. 28 – 34. BODORIKOVÁ, S.: Degeneratívne zmeny, vývinové anomálie a epigenetické znaky na stavcoch jedincov zo zaniknutej rodinnej krypty v ruinách kostola sv. Kataríny pri Dechticiach, okr. Trnava. Slovenská Antropológia, 7 (n. s. 2), 2004, s. 6-12.
BODORIKOVÁ, S.: Antropologická analýza kraniologického materiálu z ruín kláštorného komplexu sv. Kataríny pri Dechticiach, okr. Trnava (Slovensko). In: Hašek, V., Nekuda, R., Ruttkaj, M. (eds.): Ve službách archeologie V., Muzejní a vlastivedná společnost v Brne, Brno, AÚ SAV, Nitra, 2004, s. 205- 213.
BODORIKOVÁ, S.: Analýza postkraniálneho skeletu jedincov zo zaniknutej rodinnej krypty v ruinách kostola sv. Kataríny pri Dechticiach, okr. Trnava. Slovenská Antropológia, 8(2) 2005, s. 20-25.
BODORIKOVÁ, S. – KATINA, S. – KOVÁČOVÁ, V. – KVETÁNOVÁ, I. – URMIMSKÝ, J. – KUBOVÁ, J. – DOMONKOŠOVA TIBENSKÁ, K.: Analysis of trace elements in the teeth of indivuduals from the crypt in St. Catherine monastery in Dechtice (district Trnava, Slovakia). In Scripta medica, 2010, vol. 83, No. 1, s. 49 – 58.
MARKOVÁ, L. Analýza kostrových pozostatkov z krypty zaniknutého kostola sv. Kataríny pri Dechticiach (okr. Trnava). Diplomová práca. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2016.
MARKOVÁ, L., BODORIKOVÁ, S. – KVETÁNOVÁ I. – SLIVKA M.: Analýza kostrových pozostatkov z krypty zaniknutého kostola sv. Kataríny pri Dechticiach (okr. Trnava) exhumované v rokoch 2013 a 2014. In: Študentská vedecká konferencia PriF UK 2016. Zborník recenzovaných príspevkov [elektronický zdroj]. Bratislava : Univerzita Komenského, 2016. – ISBN 978-80-223-4103-5, s.453-458. https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/svk/zborniky/zbornik2016.pdf.
Geofyzika:
PAŠTEKA, R. – ZAHOREC, P.: Interpretation of microgravimetrical anomalies in the region of the former church of St. Catherine, Dechtice. Contributions to Geophysics and Geodesy Vol. 30, No. 4, 2000, s. 373-387.
Reportáž o návrate preskúmaných ľudských kostier do hrobky 2 (autor reporáže Eva Švorcová):