Našla sa nová najstaršia fotografia Katarínky

V roku 2018 prišlo k objavu skutočného skvostu. V Slovenskom národnom archíve v Bratislave bola objavená (zatiaľ) najstaršia dochovaná fotografia Katarínky, datovaná na rok 1904. Fotka sa nachádza vo fotoalbume rodiny Pálffyovcov, ktorí sa na fotke zrejme aj nachádzajú. Pre naše občianske združenie ide o nenahraditeľný zdroj informácií, keďže fotografia nám poskytla nové, predtým neznáme fakty o Katarínke. Táto bola prvý krát prezentovaná interne členom a spolupracovníkom O.Z. Katarínka, počas osláv 400. ročnice Katarínky, no teraz ju sprístupňujeme aj širokej verejnosti.

katarinka_1904_foto

Keďže fotografia pochádza z roku 1904, ide o naozaj výborné načasovanie. Už o rok neskôr, v roku 1905, totiž prišlo k zhodeniu štyroch sôch z vršku veže do kôp haluzí a sena a ich následnému prevezeniu k hrobke Pálffyovcov na cintoríne v Smoleniciach, kde sa nachádzajú doteraz. Vďaka tomu sme mali možnosť zistiť, že sochy sa nenachádzali na rohoch veže, ako sa pôvodne predpokladalo, ale boli umiestnené v strede jej múrov.

Dokopy teda na fotografii môžme vidieť tieto zaujímavé časti, ktoré dnes už nestoja:

  • Murovaná (tehlová) strecha veže s otvormi a ozdobnými volútami na hranách.
  • Štít presbytéria úplne vľavo a východná stena presbytéria s odtlačkom strechy kláštora. Dnes už nič z nich nestojí.
  • Severný múr kláštora (vysoký vpravo – ku ktorému sú pristavané drevené maštale) – z neho zostal len nízky prízemný 1 meter vysoký múrik.
Detail na pôvodnú strechu veže a sochy na ich novom mieste v Smoleniciach

Pôvodne sa tiež predpokladalo, že tvar strechy bol úplne iný, uvažovalo sa napríklad o tzv. hruškovitom tvare strechy, podobnom ako má väčšina kostolov v Trnave, no tieto predstavy boli mylné. Vďaka tejto fotografii je teda možné aktualizovať digitálne vizualizácie, ako mohol celý kostol a kláštor pôvodne vyzerať. Fotografia poskytuje aj administratívne výhody pre prípad možnej realizácie rekonštrukcie týchto častí, keďže funguje ako dôkaz pre pamiatkárov, že rekonštruovaná časť tak aj naozaj pôvodne vyzerala. Nad rekonštrukciou strechy sa však momentálne a zrejme ani do budúcnosti neuvažuje.

Katarínka ďakuje Tomášovi Haviarovi za poskytnutie fotografie.

Pre extra zvedavcov je možnosť stiahnuť si fotografiu aj v plnej veľkosti, na tomto odkaze.

Plán prác na sezónu 2010

Počas letnej sezóny 2010 realizujeme tieto práce:

LOĎ KOSTOLA

  • Záchranu vzácnej štukovej výzdoby na východnej bočnej stene lode kostola – podmurovaným záklenkom (oblúkom) nad znovuvymurovanými špaletami (Priorita 1)
  • Dokončenie kritických miest lode kostola pri zemi (predovšetkým južné nárožia)

VEŽA KOSTOLA

Prvá etapa rekonštrukcie 30 metrov vysokej veže kostola na účely vyhliadky a príležitostných výstavných priestorov.

Interiér a funkcie vo veži:

  • znovuvybudovanie podlaží v interiéri veže tradičnými technológiami,
  • vybudovanie vrchného vyhliadkového podlažia zapusteného pod okraj múrov veže, z ktorého sa bude dať rozhliadnuť do ďalekých končín Malých Karpát a Trnavského kraja – čím nenarušíme súčasný vzhľad a siluetu pamiatky
  • ručné kresanie trámov z dubového dreva dobrovoľníkmi, ktoré budú slúžiť ako konštrukcia podlaží veže

Exteriér veže:

  • konzervácia koruny veže, ktorej veľká časť je poškodená a padajúce kamene, tehly či malta ohrozujú návštevníkov prechádzajúcich pod vežou, čo je najexponovanejšie a najnavštevovanejšie miesto (Priorita 1)
  • preškárovanie západného a severného líca múru veže a fixáciu uvoľnených omietok na severnej fasáde veže
  • zaistenie a oprava poškodených okenných otvorov vo veži

KLÁŠTOR

  • Vzhľadom na zrútený múr v kláštore na jar 2010 – staticky zaistiť susediaci múr, ktorý vykazuje známky poškodenia pri zemi, jeho odizolovanie od zrážkovej vody (Priorita 1)

VÝSKUMY

  • Archeologický výskum: pokračovať vo výskume najstarších častí lokality – gotickej kaplnky, jej interiéru aj exteriéru a priľahlého cintorína
  • Antropologický výskum – v súvislosti s archeologickým výskumom – budú skúmané kostrové nálezy z aktuálnej sezóny aj zo sezóny 2009
  • Pamiatkový (stavebnohistorický a umeleckohistorický) výskum – 2. etapa: loď kostola, presbytérium a staršie architektúry pod ním
  • Geodetické zameranie – objekt kláštora – 3D zameranie a modelovanie, ortofotogrametria