Pamiatková obnova a technológie
Nedeľa, 15 August 2010 01:03

Konzervačné práce a statické zaisťovanie

Biosanácia - zatrávňovanie korún múrov 2003-2009

Konzervácia korún múrov (tzv. konzervácia „zhora“) je technologicky i remeselnícky pomerne náročná činnosť. Koruny múrov sú najviac deštruovanou časťou múrov vplyvom zrážkovej vody, snehu (niekoľkokrát sa topiaceho a zamŕzajúceho), ľadu a slnka (veľké zmeny teplôt i v zime spôsobujúce poškodzovanie spojiva). Následne sa na takto deštruovanom múre zvykne objaviť tráva, rozchodníky a náletová zeleň – dokonca aj stromy ďalej narušujúce štruktúru múru do hĺbky.

Preto je nevyhnutné konzervovať tieto koruny starostlivým premurovaním na novú vápennú maltu so správnym kladením a previazaním kameńov predovšetkým na korunách múrov. Ani toto riešenie však nestačí, keďže vápenná malta na korunách múrov vykazuje veľkú mieru praskania a deštrukcie pôsobením poveternostných vplyvov - zrážok, snehu, zmrazovacích cyklov a slnka - veľkých teplotných rozdielov. Od roku 2003 sme preto pristúpili ku experimentu - hľadaniu najvhodnejšieho riešenia korún múrov, pričom sme vyskúšali popri klasickej vápennej malte aj hzdrofobizovanú sanačnú maltu, nástrek vápennej malty hydrofobizačnám prostriedkom a tiež biosanáciu - zatrávňovanie horizontálneho povrchu koruny konzervovaného múru.

Metóda biosanácie resp. ochrany koruny múru pred deštrukciou klasickej vápennej malty vrstvou humusu a sutiny spevnenej trsmi pôvodnej trávy sa ukázala ako najvhodnejšou a najviac chrániacou korunu múru. Horizontálne škáry koruny múru medzi kameňmi boli kompaktné, vyzreté a stvrdnuté, pevne viazali kamene koruny múru. Navyše trávové trsy vytvorili hustú (ale nie hlbokú) spleť koreňového koberca tak, že sa dal „odlúpiť“ z koruny a pod ním sa ukázalo kompaktné murivo. Navyše – v pôvodnej znovu použitej ochrannej sutine a humusovej vrstve boli zachytené semená pôvodných tráv, takže hneď na druhý rok po zasadení sa koruna múru celkom pekne zazelenala.

Z týchto pozorovaní jednoznačne vyplynula preferencia pre všetky ďalšie koruny múrov, kde bola čo len trochu možnosť použiť zatrávňovanie, riešiť ochranu koruny práve najúspešnejšou metódou biosanácie. Odvtedy sme použili túto metódu na všetkých korunách múrov kostola a napriek tomu, že na niektorých miestach bolo pôvodné zatrávnenie oveľa slabšie, sme sa snažili prekryť čerstvo premurovanú korunu min. 7-10 cm hlinito-sutinovou vrstvou s vloženými trsmi trávy.

Naše skúsenosti podrobnejšie zachytáva malá 8-stranová príručka na stiahnutie, popisujúca naše experimenty a ich vyhodnotenie, skúsenosti a riešenia - vrátane postupu ako zatrávňovať a obsahujúca ilustratívne názorné fotografie : Kláštor Katarínka – riešenie korún múrov zatrávňovaním (2009) - 1.4MB

Návrh na obnovu veže 2009

Od sezóny 2010 chceme rozbehnúť na Katarínke jedinečnú akciu - rekonštrukciu pôvodných podlaží vo veži tak, aby mohla v budúcnosti slúžiť ako vyhliadková veža.

A aby sme to nemali také jednoduché, rozhodli sme sa rekonštruovať podlažia autenticky - použitím tradičných techník. Teda ručne kresanými trámami - takými istými aké pôvodne boli vo veži.

Pamiatkový výskum a návrh obnovy pripravila pamiatkarka Jarka Žuffová (c) 2009


2006 - Konzervácia južného múru lode kostola (júl-september 2006)

  • statické zaistenie a stabilizácia koruny východného múru premurovaním do hĺbky cca 60-70 cm a jej biosanácia - opätovné zatrávnenie pôvodným substrátom z koruny múru
  • konzervácia a statické zaistenie dvoch interiérových pilierov pomocou kotiev - závitových tyčí a kotevného systému HILTI HIT-HY150
  • čiastočná rekonštrukcia a konzervácie tehlových ríms pilierov
  • statické zaistenie výplne zamurovaného okna pomocou skrytých kotiev - zabezpečenie v súčasnej (mierne vyklonenej) polohe
  • rekonštrukcia nadokenných oblúkov (dva tehlové oblúky murované na debnení, rozpierajúce časti východného múru v spodnej časti okien)
  • rekonštrukcia ostenia okna - výška rekonštruovaného ostenia 2m - použitím ručne opracovaného travertínu (presne podľa pôvodného stavu)
  • rekonštrukcia tehlových a travertínových oblúkov okien - doplnením chýbajúcich častí tehiel a travertínových kameňov, príp. vyklinovaním
  • kompletné vyškárovanie muriva z interiérovej aj exteriérovej strany

2005 - Konzervácia a statické zaistenie veže kostola (júl - august 2005)

  • zaistenie statickej poruchy - vertikálnej 15m dlhej trhliny vo veži spôsobenej (niekoľkonásobným) zasiahnutím bleskom. Zaistenie bolo realizované "preštrikovaním" kovovými kotvami a vyplnením trhliny murivom
  • doplnenie vypadaného nárožia veže (vertikálne vypadnutie materiálu vo výške 18-25), pričom šošovkovitá výmurovka nárožia bola kotvená 36 kotvami - závitovými tyčami a chemickou kotvou HILTI HIT-HY150
  • zrekonštruovanie oblúka a parapetu južného okna vo veži
  • konzervácia trojuholníkového štítu priľahlého ku veži (vo výške 10-22 m)
  • rekonštrukcia deštruovanej tehlovej koruny veže vo výške cez 30m
  • konzervácia dodatočnej šikmej tehlovej podmurovky krovu pochádzajúcej z neskorších prestavieb kostola - zaistená zapustenými oceľovými konzolami zabraňujúcimi zosunutiu a kompletne premurovaná a preškárovaná
  • rekonštrukcia otvorov po pôvodných drevených trámoch lešenia a krovu v trojuholníkovom štíte
  • zachovanie hniezdiska sokola myšiara (Falco tinnunculus) v otvore štítu a jeho zrekonštruovanie. Hniezdo bolo počas konzervačných prác osídlené práve vylietavajúcimi mláďatami, preto boli práce orientované do iných častí a po ich vyletení 12.7. bolo murivo zaistené. Takisto bolo zachované hniezdisko krkavcov čiernych (Corvus Corax)
  • osadenie dvoch bleskozvodov (vrátane revíznej správy) na zabránenie ďalšej deštrukcie spôsobenej bleskami
  • odstránenie prehnitých dubových trámov vo veži ohrozujúcich návštevníkov, zdravšie trámy boli ponechané v pôvodnej polohe
  • presné zameranie veže (interiéru) za účelom budúcej rekonštrukcie drevených podlaží

Plagáty a informačné tabule - na stiahnutie

Prezentácie

Materiály a technológie

  • Na konzerváciu a škárovanie používame v súčasnosti mierne nadstavovanú maltu z haseného ležaného kusového vápna staršieho než 5 rokov.
  • Malta je v pomere 1:4:12 až 1:8:24 - biely cement : hasené ležané vápno : drť z neďalekého kameňolomu (fr. 0-4 až 0-8 - upravuje sa podľa frakcie pôvodnej malty)
  • Na niektorých miestach nevyžadujúcich rýchlejšie vytvrdzovanie pre ďalší postup je cementová zložka vynechávaná.
  • Koruny múrov - vápenná malta nevykazuje vhodné vlastnosti na vrchné ukončenie múrov a už po jednej sezóne vplyvom striedania teplôt a zmrazovacích cyklov - obzvlášť pri pokrytí snehovou "špongiou" dochádza ku rozdrobovaniu. Toto nastáva tiež v prípadoch, ak zmes obsahuje málo väčších zŕn plniva a priveľa prachovej zložky. Preto od roku 2006 (po vyhodnotení experimentu z r. 2003 dokazujúcom vhodnosť riešenia) koruny múrov zatrávňujeme pôvodným trávovým substrátom, odloženým pri rozoberaní narušených korún múrov.
  • Na drevené prvky používame drevo toho istého druhu ako bolo pôvodné (pokiaľ to bolo možné zistiť z fragmentov). Zatiaľ sa ukazuje že bolo používané výlučne dubové drevo. Na miestach, kde sme pôvodné drevené preklady nahrádzali, sme používali ručne tesané čerstvé (inak by sa tesať nedalo) dubové drevo.
  • Prvky drobnej architektúry pre návštevníkov (lavičky, tabule) sú z dreva červeného smreka (smrekovec opadavý). Pohľadové pútače na tabuľky zamyslení (šikmo zrezané pne) sú z dubu, osadené pomocou železných pozinkovaných konzol z firmy DONAU METALLWAREN s.r.o., Dobrá Voda (bežne k dostaniu v obchodoch) do klasického betónu.
 
Home Odborný výskum