História

História kláštora sv. Kataríny

  • prvá tretina 15. stor. - archeologickým výskumom doložená kamenná gotická kaplnka v lesoch Malých Karpát na skalnatom návrší nad Dubovským potokom
  • koncom 16.stor. – údajné zjavenia sa sv. Kataríny istému pastierovi, ktorý na tomto mieste vytvoril v skale malú kaplnku – jaskyňu
  • 1617 – sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral.
    Mladík Ján Apponyi, syn bohatého grófa z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni na tomto posvätnom mieste. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera. Ešte dnes je uctievaný ako kandidát svätosti.
  • 1618 – 21. december – majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydáva zakladaciu listinu pre kláštor františkánov


Hypotetický nákres kostola a kláštora (Autor: Petra Gojdičová)

  • 1619 – v kláštore už bývajú prví dvanásti mnísi
  • 1645 – kláštor a kostol vydrancovaný a podpálený vojskami Juraja Rákociho I. počas stavovského povstania
  • 1646 – obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade.Kostol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r.1618 slúžil za sanktuárium
  • asi v pol. 17.stor. – pri kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r. 1782.
  • 1663 – kláštor prepadnutý Turkami, neskôr  po ich vypudení je vyplienený cisárskymi vojakmi, ktorí zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov
  • 1683 – kláštor poškodený vojakmi Imricha Tőkolyho
  • 1697 – počas početnej púte – snaha lichtenštajnských vojakov násilím získať mladých verbovancov – sú ľudom zatlačení do chrámu, kde bol jeden z vojakov zabitý
  • 1701 – 9. január - vraždou poškvrnený kostol je opäť vysvätený. Juraj a Krištof II.Erdődy listinou potvrdzujú, že budú kláštoru dávať 500 rýnskych dukátov na údržbu
  • 1710 – 9. september – v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci slovenčinou – Benignus Smrtník (nar. 1650), autor diela „Kunšt dobre umríti“.
  • v priebehu 18.stor. – početní dobrodinci - hlavne bohatá šľachta, no i prostí ľudia z okolia – štedro obdarúvajú svätokatarínsky kláštor a niektoré rody sa tu nechávajú i pochovávať (Erdődyovci, Apponyiovci, Labšanskí)
  • 1782 – sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv.Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v známom diele z r.1789: Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom (prvé dielo písané spisovnou bernolákovskou slovenčinou)
  • 1786 – 22. júl – nariadením cisára Jozefa II. – kláštor sv. Kataríny zrušený, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov)
  • 1787 – 22. január – kláštor prevzatý do štátnej správy, vykonaný súpis a  odhad majetku, cenné predmety a bohatý inventár postupne prenesené do okolitých farských kostolov, mnohé však rozkradnuté a navždy stratené...
  • 1788 – 1792 – opustený kláštor obývajú siedmi vojenskí invalidi z Trnavy
  • 1793 – traja zlodeji vykradli rodinné hrobky pod kostolom
  • 1797 – pustnúce objekty odkúpil gróf Jozef Erdődy, z úcty k pozostatkom svojich predkov, nezabránil však ich postupnej skaze a premene v ruiny
  • 1811 – súsošie Kalvárie spred kostola prevezené Erdődyovcami do Dechtíc
  • 1835 – posledná zmienka o funkcii „strážcu sv. Kataríny“ (dechtičan Jozef Kollár)
  • 1869, 1891 – historici sa začínajú zaujímať o Kláštor sv. Kataríny (Odoricus Balázsovits: „Brevis Historia...“, Pál Jedlicska „Malokarpatské pamätihodnosti“...)
  • 1905 – sochy štyroch františkánskych svätcov – pôvodne umiestnených na nárožiach kostolnej veže – prenesené k rodinnej hrobke Pálffyovcov v Smoleniciach
  • 1930te roky – skautské tábory na Katarínke, výlety františkánskych novicov
  • 2. pol. 20. stor. - kláštor mimo záujmu štátu upadá do zabudnutia, jeho históriu sa pokúšajú kriesiť historici Hadrián Radváni a predovšetkým Jozef Šimončič
  • 1995 – 3. júl – malebné rúcaniny opäť ožívajú vďaka mladým dobrovoľníkom a ich novému „rádu Katarínkovcov“ - záchrancov kláštora

 

Viac z histórie

 

Významné osobnosti

ZKSM logo Ministerstvo skolstva - logo Zachranme hrady - logo Ministerstvo Kultury SR Obec Dechtice Obec Naháč Obec Chtelnica