Rekonštrukcia piateho – teda vrchného – zvonového podlažia veže vo výške 25 metrov sa úspešne zavŕšila začiatkom septembra.
Boli nanovo osadené dubové ručne kresané trámy tvoriace konštrukciu podlahy.
Trámy boli dvíhané rumpálom s dvoma hriadeľmi, umožňujúcimi zdvih aj pozdĺžny posun zaveseného trámu. Pri zdvíhaní tých najťažších trámov na 5. podlažie (250-300kg) rumpál obsluhovali 4 ľudia, ktorí sa celkom zadýchali, ale zvládli to.
Posun bol možný vďaka vozíku (inak dvojnápravovej časti podvozka banského vozňa), ktorý nám zapožičali nadšenci rekonštruujúci neďalekú železničku. Vozík jazdí na vrchu veže po koľajniciach (oceľové I-profily), ktoré bez problémov zvládli aj najťažší 300 kg trám. Jeho zdvíhanie je na obrázkoch vyššie. Princíp posunu a zdvihu vymyslel náš statik Vlado Kohút (na fotke), dimenzovanie I-profilov/koľajníc i celkovú statickú funkčnosť zasa vypočítal ďalší statik Ivan Holub.
Priebeh zdvíhania najťažšieho 300 kg trámu a osádzanie piateho podlažia nájdete v tejto fotogalérii.
Konštrukciu zvonového podlažia tvorí 6 dubových ručne kresaných trámov prierezu cca 23×23 cm
a siedmy prievlak pod nimi 25×25 cm. Podlažie bolo kedysi dimenzované veľkoryso,
aby zvládlo záťaž zvonovej stolice, dynamické sily a zaťaženie zvoniacich zvonov, ktoré boli vo veži štyri.
Tretieho septembra sme mohli vrchné podlažie vo veži kolaudovať: 34 mladých dobrovoľníkov sa tam zúčastnilo na „recepcii“, vo veži sme zorganizovali i dynamické skúšky pri hudbe a tanci a napokon prví jedenásti priekopníci vyskúšali pohostinnosť veže počas nočného spánku vo výške 25 metrov. Všetko prebehlo skvele a bez najmenších problémov.
Každopádne, dubové dosky z podlažia boli na zimu rozobrané a odložené, a dostanú sa späť na svoje miesto natrvalo po tom, ako sa dobuduje nové – šieste podlažie, ktoré bude tvoriť jednak strechu a bude zároveň vyhliadkovým pochôdznym zapusteným podlažím na vrchu veže.
