Publikácie o Katarínke

Tu nájdete zoznam publikácií, kde je spomínaný kostol a kláštor sv. Kataríny aj so samotným textom.

Odborná sekcia

Doterajšie skúsenosti pri obnove zrúcaniny kláštora Katarínka

Autor: Peter Herceg
Stianuť dokument vo formáte PDF
2009

Katarínka je pomenovanie lokality ako aj Kláštora a kostola sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach, … a formovanie vzťahu mladej generácie ku pamiatkam a hlbším hodnotám.
Pracovným cieľom projektu je konzervácia všetkých murív, sprístupnenie a turistické zatraktívnenie areálu ako aj praktická realizácia archeologického výskumu ako i ďalších výskumov z podporných vedných odborov.
Tento interdisciplinárny prístup prináša aj ovocie v podobe nových zaujímavých objavov a architektúr, ktoré posunuli históriu tohoto miesta do prvej polovice 15. storočia objavom základov väčšej zaklenutej gotickej kaplnky.
Popri konzervačných prácach sa realizujú aj experimenty či už so statickými zásahmi (napríklad dodatočné kotvenia) alebo s metodikou najvhodnejšieho riešenia korún murív napríklad biosanáciou – opätovným zatrávnením.

Kláštor sv. Kataríny pri Dechticiach

Autor: Martina Matulová
Stianuť dokument vo formáte PDF
2003

Cieľom diplomovej práce je poskytnúť – využitím predchádzajúcich prác i výsledkov vlastného samostatného archívneho výskumu – ucelený obraz o histórií, vzhľade, fungovaní a osude kláštorného komplexu od jeho vzniku počiatkom 17. storočia až do a po jeho zániku koncom 18.storočia.

Možnosti lokalizácie pôvodného areálu kláštora pomocou historických máp, písomných prameňov a archeologickej prospekcie

Autor: Peter Herceg, Ivana Kvetanová
Stianuť dokument vo formáte PDF
2009

Areál pôvodného kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach na základe dochovaných prameňov zaberal väčšie územie než aké poznáme zo súčasnosti. Okrem budov samotného kostola a kláštora, z ktorých sa nám zachovali len ruiny, k nim patrilo aj širšie hospodárske zázemie. Rozsah areálu bývalého františkánskeho kláštora možno rekonštruovať podľa historických máp a to konkrétne z 1., no predovšetkým z 2. vojenského mapovania, či katastrálnej mapy z roku 1898. Verifikáciu a spresnenie týchto údajov dopĺňa priebežný archeologický, geofyzikálny a historický výskum lokality. Rovnako prínosná je archeologická prospekcia, pri ktorej sa nedeštruktívnou metódou bádania – prieskumom okolia podarilo na jar v roku 2009 lokalizovať priestor kláštornej záhrady, nachádzajúcej sa severne od samotného kostola a kláštora.


Diplomovky / bakalárky / referáty našich dobrovoľníkov

Vyberáme pre vás práce našich dobrovoľníkov, ktorí zažili Katarínku a napísali o nej prácu: