Záchrancovia v habitoch

Ruiny kláštora svätej Katarínky Alexandrijskej skrytého v lesoch Malých Karpát zachraňujú mnísi, ktorí si na obdobie letných prázdnin schovali vysokoškolské indexy pod habit.

Kláštoru svätej Katarínky sa pokúšajú vdýchnuť pôvodného ducha mladí ľudia z celého Slovenska.

Dionýzius je zakliesnený vysoko v korunách uschýňajúceho stromu a naťahuje sa s pílkou. Konáre sa nebezpečne nakláňajú, piliarovi však mierne pohupovanie absolútne ne, veď horolezectvo patrí medzi jeho koníčky. Vari ho len Najvyšší ochráni!

"Dio, si si istý, že to drevo strhneš?" skríkne naňho stojac pevne nohami na zemi Jordan. Dlhé vlasy má zviazané do vrkoča a namiesto mníšskeho rúcha má na sebe tričko s komiksovou lebkou a nápisom Metallica. Jordan, vlastným menom Juraj Dovala, je študentom piateho ročníka pravoslávnej teológie v Prešove. Podobne ako desiatky mladých ľudí sa už pred rokmi rozhodol pridať k projektu, na konci ktorého má byť záchrana stavby kláštora pred ďalším spustnutím.

V mládežníckom tábore sa čas zastavil v sedemnástom storočí. Jeho účastníci sa dobrovoľne vzdali hodiniek a bez ovládania mechanizmu stroja času sa presunuli k obci Dechtice v Trnavskom okrese.

Niektorí členovia rádu katarínkov - záchrancov kláštora - lozia v prilbách po lešení a upevňujú uvoľnené kamene. Iní sa hrabú v zemi a odkrývajú základy. Nikto z nich sa nezľakne, keď pahýľ stromu duto padne na trávu. Všetci pokojne pokračujú v práci. Iba Dionýzius si utrie z čela pot a možno v duchu zvažuje, či na dnešok už nepadla.

Jordan s úškrnom vytiahne hodinky, ale presný čas neprezradí. Ich vlastníctvo je výsadou drábov a otca predstaveného. A Jordan je dráb.

Dobrí duchovia

Devy švárne i junáci udatní, ak srdco vaše dobrodružné pomóct chce obránit pred Turkami dábelskými i zbojníkmi divokými klášter menuvaný Katarínka, kone friško hotujte i šable čistit započnite a do družín bojovníkov našich sa nahlasujte ak najmenej 17 rokov a mešec s tristopadesát dukátmi máte - výzva takzvaných Dobrých duchov Katarínky, ktorí ju oznámili okrem iného aj na internete, obsahovala takisto odpoveď na otázku, prečo by záujemcovia mali vystavovať svoj život nebezpečenstvu:

Aj ked nocuvat budeš pod nebom holým či v šátri vojanskom, umývat ve vode potočnej sa budeš, odmenu ti budú chrabré skutky tvoje, vela nových druhov udatných, mnoho pesnyček pri ohni táborovom spívaných a dobrodružstev kopu na tejto výprave zažitých.

Pod duchárskou hlavičkou sa skrýva Združenie kresťanských spoločenstiev, ktoré akciu každoročne organizuje v spolupráci s radom ďalších inštitúcií, pričom ju finančne podporuje takisto ministerstvo školstva. Ambíciou projektu nie je kompletná rekonštrukcia kláštora. Skôr naplnenia sna o jeho zachovaní aspoň v dnešnom stave.

Pri jeho zrode v roku 1995 stáli študenti z Matematicko-fyzikálnej fakulty bratislavskej Univerzity Komenského. Pre Aureliusa, Petardusa, Kiliána a Nikefora zostáva Katarínka už len príjemnou spomienkou. Krstný otec nápadu Benignus, alias Peter Herceg, však zostáva naďalej verný a leto v jeho diári je zakaždým zarezervované pre zrúcaninu.

Poslucháči prevažne vysokých škôl sa striedajú v štyroch dvojtýždňových turnusoch. Kým sa však dostanú do tábora, nad ktorým povieva zástava s emblémom lienky (v niektorých krajoch ju nazývajú katarínka) musia absolvovať dvojdňovú šľapačku zo Smoleníc alebo z Bradla.

Kým sa však novici stanú plnoprávnymi členmi rádu katarínkov, musia absolvovať prijímací ceremoniál. Otec predstavený tretieho turnusu, dvadsaťsedemročný Miňas, inak Marcel Mraffko, vyzrádza len jeho úvod: "Pred vstupom do tábora účastníkom zaviažeme oči..." Ďalej nechce pokračovať: "Ceremoniál si uchovávame pre seba ako naše tajomstvo. Je naším talizmanom."

Miňas stojí na čele pyramídy zloženej z provinc-ministrov držiacich ochrannú ruku nad chodom tábora. Gazdinky sa starajú o žalúdky, furman za volantom rozpadávajucej sa tisícdvestrojky zabezpečuje stravu, pitnú vodu a poštu, kláštorník má na starosti modlitby a drábi vyháňajú ráno mníchov na panské.

Tí pod pláštikom všeobecného veselia sa však zaoberajú serióznou činnosťou. Počas tejto sezóny pokračujú v konzervácii staticky najohrozenejších múrov kláštora, archeologickom prieskume, pri vykopávkach či terénnych úpravách. Pravdaže pod dohľadom odborných inštitúcií. Medzitým všetkým sa podľa slov otca predstaveného Miňasa "zásobujú bohatou históriou kláštora".

Zjavenie Kataríny

Niekedy koncom šestnásteho storočia sa vraj svätá Katarína zjavila pastierovi, ktorý na tomto mieste vytesal do skaly jaskynku. V roku 1617 sa opäť ukázala oráčovi z Dechtíc. Mladík z bohatej rodiny Ján Apponyi sa rozhodol pre pustovnícky život práve pri jaskyni. Keď sa násilím musel vrátiť k rodičom, na druhý deň zomrel.

Dejiny cirkevného objektu odštartoval gróf Erdödy podpisom zakladacej listiny pre františkánov. V časoch stavovského povstania sa kláštor musel vysporiadať s vydrancovaním a podpálením. Jeho múry sa bezmocne prizerali tureckým prepadom, ktorých stopy nasledovali cisárski vojaci. Budovu nielenže vyplienili, ale povraždili skrývajúcich sa šľachticov.

Okamžite pri nástupe osemnásteho storočia kláštorný kostol musel prekonať šok, keď sa jeho vnútro poškvrnilo vraždou. Kláštor však prežil aj sťažnosť naháčskeho farára, ktorý svoje rozhorčenie vyjadril v dnes už čítankovom diele Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom. Volal sa Juraj Fándly.

Kláštor prešpikovávali historické zápasy. Smrteľnú ranu mu však neudelili chlapi v uniformách, ale politické rozhodnutie. 22. júla 1786 cisár Jozef II. ho zrušil.

Tolerancia kráľom

Novodobé dejiny symbolicky otvára až rád katarínkov. Po niekoľkých rokoch ich činnosti zrúcanina akoby dostávala novú tvár. Ani falošní mnísi však nežijú len chlebom. "Tábor ma vždy pritiahne svojou neopakovateľnou atmosférou, zíde sa tu zakaždým skvelá partia," pošepká nám jedna z gazdiniek.

Dospelí ľudia sa nechávajú strhnúť atmosférou stredoveku a detstva. Po večeroch úraduje v krčme kráľ, astrológ, dvorné dámy, zbojníci i šašo v improvizovanom živom divadle. Scenár určuje iba postava Osudu načrtávajúca líniu jednotlivých úloh.

V hre Dialógy rozvíjajú extrémne situácie, v ktorých mníchov prídu požiadať o radu napríklad lekári, ktorí môžu transplantovať jedno srdce. Medzi piatimi príjemcami sa však nachádza živiteľ štyroch detí, či renomovaná doktorka z oblasti výskumu rakoviny. Komu dať životne dôležitý orgán?

Soboty sú vyčlenené na výpomoc občanom v Dechticiach. Vtedy si účastníci tábora oblečú na seba habit z vrecoviny, ktorý je inak určený len na slávnostné príležitosti. Mnísi sa doň prezliekajú aj pri modlitbách. Nie všetci. Ako hovorí nielen Jordan, akcia na záchranu kláštora má maximálne tolerantný charakter. "Nemôže sa tu cítiť diskriminovaný ani najväčší ateista."