http://www.katnoviny.sk/Kn_2002/29_2002/publicistika.htm
21. júla 2002
    
29 / 2002
 
publicistika 
     
 
     

Ora et labora plus zábava v mníšskej vrecovine a so stredovekými menami 

„Keď som mala asi osemnásť rokov, videla som v televízii ľudí v habitoch, ako sedia pri zrúcanine kostola a hrajú na flautách. Veľmi ma to zaujalo, pretože mám záujem o historické pamiatky a v takomto kresťanskom duchu by som chcela prežiť leto. Poslala som prihlášku, ale vtedy sa hlásilo veľa dievčat, a tak ma diplomaticky odmietli. Potom som začala chodiť na „stretko” stavebnej fakulty a fakulty architektúry a jedno leto bol medzi nami táborový otec predstavený, ktorý ma vzal trochu po protekcii. Tak som sa v roku 1999 prvýkrát dostala na Katarínku.”

To, čo Petra Gojdičová, po katarínkovsky Pionika, zažila za dva týždne pri starobylých zrúcaninách františkánskeho Kláštora svätej Kataríny v prírodnej rezervácii v Malých Karpatoch, odovzdáva dnes ako jedna z provincministrov „rádu katarínkov” ďalším novicom. Rady dobrovoľníkov, ktorí venujú dva prázdninové týždne záchrane historickej pamiatky, sa už rozšírili aj na sever, presnejšie na Oravu a úplne presne nad dedinku Sedliacka Dubová, kde sa týči stredoveký kostolík, či skôr jeho zrúcaniny. Stará sa o ne sesterský „rád klárinkov”. Spája ich spoločné začiatočné K, ale najmä františkánsky duch. Katarínsky kláštor bol totiž františkánsky a skupina v Dubovej sa nazvala podľa jeho nasledovníčky svätej Kláry. „Tvoríme silné spoločenstvo. Ja som tu spoznala veľa dobrých ľudí a stále s nimi udržujem kontakty. Dalo mi to cenných priateľov, ktorí mi pomohli s mnohými vecami aj v mojich osobných problémoch,” hovorí o silnej spolupatričnosti účastníkov Jana Beretová, provincministerka z Dubovej s rádovým menom Jason, a ukazuje s Pionikou katarínkovský pozdrav „pokoj a dobro”, pri ktorom prsty rúk vytvoria písmeno K. 

Ako sa to začalo? 

Najprv musela skupinka z Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského naďabiť hlboko v lesoch na skalnatom výbežku nad Dubovským potokom medzi Dechticami, Naháčom a Dobrou Vodou na ruiny kláštora zo 17. storočia. Bolo to v auguste 1994 a o rok nato už takmer 70 mladých ľudí z celého Slovenska vybudovalo v prvých dvoch turnusoch táborisko a základné táborové stavby, vyčistilo areál, vytriedilo napadané skaly a dalo základné línie záchrannému projektu. „Už existovali viaceré tábory na záchranu pamiatok, ale nie v kresťanskom duchu,” hovorí Jason. „My sme prevzali aj kláštorné pravidlá s dôrazom na františkánsku chudobu.” Zmysluplné trávenie voľného času sa zapáčilo chalanom z Oravy. Upozornili na Kostolík svätého Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej a jej latinský názov Dubova Colonorum sa stal už v roku 1998 názvom podobného projektu. Oba podporuje ministerstvo školstva, v odborných veciach pomáha Pamiatkový úrad, Západoslovenské múzeum v Trnave a Oravské múzeum v Dolnom Kubíne.


Na obed obed

Ako to pokračuje? 

Kláštor zrušený Jozefom II. v roku 1786 a kostolík, ktorý schátral v 19. storočí, keď sa obyvatelia Sedliackej Dubovej postupne presídlili nižšie do doliny k rieke Orava, znova ožívajú. Každé leto prichádzajú k slovu čakany, sekery, lopaty, fúriky, kalfasy, ohrablá, kelne, špachtle, kladivá, majzlíky, štetce, drôtené kefy, kosy, motyky, kladky, laná, lešenia a ďalšie nástroje. Takmer ako na stavbe, hoci cieľom dobrovoľných opravárov nie je stavby kompletne zrekonštruovať, ale zachovať súčasný vzhľad a charakter. Pod dozorom „drábov” kosia, murujú, čistia vykopávky, pochovávajú nájdené kosti, obnovujú zvetrané časti stien. Na obed ich za to čaká odmena od „gazdiniek” zvŕtajúcich sa pri piecke pod stanom a poobedie im hrami spríjemňujú „dobrodružníci”. K provincministrom patrí ešte „kláštorník”, ktorý dbá o duchovný rast čakateľov na vstup do rádu. Ranné a večerné chvály sa nesú v ekumenickom duchu. Evanjelickí a iní protestantskí účastníci totiž nie sú výnimkou. „Prišiel už aj žid, moslim alebo neveriaci ľudia,” zdôrazňuje Pionika otvorenosť táborov. „Viacerí tu dokonca našli vieru, zbavili sa predsudkov voči cirkvi. Je to miesto, ktoré má svoj genius loci, kde veľmi cítiť duchovnú atmosféru. Dá sa tam výraznejšie prežiť prítomnosť Boha. Uzavrieť sa, zastaviť, zamyslieť nad svojím životom a nad jeho smerovaním. Aj pri práci, ktorá k tomu pridáva pokoru. Stále tam cítiť prítomnosť svätých ľudí, je to posvätené miesto.” Na modlitby a táborové omše si novici oblečú slávnostný vrecovinový habit a okolo pása uviažu cingulum. Pri večernom ohni sa im však do mníšskych chorálov pripletie aj Elán či Miro Žbirka. Spevy sa tiahnu do noci, no napokon ostáva bdieť už len prvá stráž, tzv. romantická. Po nej realistická, potom psia a potom budíček... 

Končí sa to? 

Denný kolobeh práce, modlitby a zábavy novicov zoceľuje a utužuje. Ak obstoja, prinesie im posledné zotmenie v táborisku zážitok, na ktorý sa nezabúda. „Zoznamovacia” dvojdňová púť pred samotným táborom, slávnostné sľuby pri prijímacom ceremoniáli, vykášanie trávy, hasenie vápna či lozenie po lešení, výdatné kaše a prívarky z darov ochotných dedinčanov, zábavné historické aj nehistorické hry, spoločné noci pod stanovou plachtou - to všetko vrcholí, ale nekončí. Pokračuje sa na spoločných „stretkách”, výletoch, omšiach, plesoch, odpustových slávnostiach na Kozmu a Damiána a na Katarínu... „Občas sa pritrafí nejaké katarínkovské manželstvo,” usmieva sa Pionika a spolu s Jason duplikujú: „Je to veľmi cenné. Zažili sme veľa, dalo nám to silné priateľ-stvá.” Akoby volanie „Poď a oprav môj dom!”, ktoré kedysi počul svätý František, zaznievalo i dnes, a akoby i dnes znamenalo nielen obnovu murovaných chrámov. Boh býva v srdciach a aj dnes si vie k nim nájsť rôzne cesty. 

Snímky: archív J. Beretovej a P. Gojdičovej 

Slnko, seno, Katarínka 

Keď sa povie Katarínka, v mysli sa mi vybaví... 

...veža kostola vykukujúca ponad husté stromy, vôňa pokosenej trávy a naša kuchynka s gazdinkami :-). Peter alias Petardus, 29 rokov, stavebný inžinier 

...prekrásna príroda a nezabudnuteľné časy strávené v tábore, nevynímajúc zatmenie Slnka. Michal alias Mikeáš, 29 rokov, programátor 

...pohoda. Nie leňošenie a ničnerobenie, ale skôr krásne chvíle s ľuďmi, ktorí dva týždne nepozerali správy, nepočuli hrať rádio, s ktorými trávim 24 hodín denne, a napriek tomu sa v ich spoločnosti cítim lepší, ako som v skutočnosti. Marek alias Minorian, 28 rokov, zamestnanec Alcatel Slovakia a. s. 

...nádherná príroda plná slnka, kvetov, pohody a príjemných ľudí. Antony alias Aurelius, 29 rokov, študent Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave 

...pohoda a večery plné hviezd, keď vôbec necítim, aká som v podstate zmordovaná. Jovana, 26 rokov, doktorandka na Žilinskej univerzite 


Poobede zábava

Katarínka mi dala... 

...veľa priateľov, nezabudnuteľné zážitky a predovšetkým manželku :-). Aurelius 

...dobrých kamošov, vlastne celú partiu, energiu do života, duševné pookriatie. Mikeáš 

...veľa nových priateľov, život v prírode bez vymožeností civilizovaného sveta, život v Božej blízkosti. Jovana 

...najmä radosť zo života v spoloč-nosti dobrých kamošov. Petardus 

...začnem tým najdôležitejším - manželku. Keď sa teraz obzriem späť, je mi jasné, že len ťažko by som inde našiel také úžasné dievča ako je moja Zovia :-). Po druhé - skvelých priateľov. Partia, ktorá sa zišla v roku 1999, si má dodnes čo povedať, kde sa stretnúť, pomôcť si, ak treba - skrátka družina, ako má byť. A tretie - pocit naplnenia. Môže to síce znieť trochu otrepane, ale na Katarínke máte pocit, že dokážete viac, ako ste si doteraz mysleli; že keď sa dá dokopy dobrá partia, dokážete zázrak. Minorian 


Kostolík v Sedliackej Dubovej z roka na rok lepšie drží pokope vďaka klarinkom.

Nikdy nezabudnem na... 

...nočnú hru - mal som najvzdialenejšie stanovište od tábora, pod hustým lesom. Krčil som sa v kríkoch v habite, čakajúc na účastníkov hry a na to, kedy ma vysnorí poriadne hlučná diviačia rodinka, ktorá sa pelešila v kríkoch neďaleko mňa. Ufff! Celkom „vzrušujúce” - dobrý tréning sebaovládania :-). Petardus 

...veľa vecí, bolo by to na úkor stručnosti :-). Aurelius 

...dážď. Nevadí, keď celý deň prší a ty ideš v daždi - hlavne, že si! Jovana 

...východ a západ slnka nad Katarínkou - to stačí na celý život. Ale na jeden zážitok budem dlho spomínať. Roku 1998 som bol s rodičmi v Chorvátsku, partia dosť rôznorodá: dve mladé rodiny s deťmi a zvyšok tety a ujovia vo veku mojich rodičov. Celý deň na pláži, zábava žiadna. Hneď po návrate som si rezervoval „lístok” na Katarínku, aby som takú nudu viac nezažil. Po týždni plnom zážitkov, zábavy a báječného počasia prišli z istej nemenovanej televízie. Redaktor mi strčil mikrofón pod nos: „Tvoji kamaráti teraz ležia na pláži v Bulharsku a pijú chladenú kolu. Nie je ti ľúto, že nie si s nimi?” Skrátka, nemohol mi dať lepšiu otázku. Tak som mu porozprával, že takto pred rokom som bol v Chorvátsku, pil som chladenú kolu a strašne som sa nudil. Moji rodičia to našťastie nevzali veľmi osobne :-). Minorian 

Pripravila: Terézia Kolková 
Katarínka
Šándorova 8, 821 03 Bratislava 
Tel.: 02/49264412 
www.katarinka.sk 
Voľné termíny: 29. 7. - 11. 8. a 10. 8. - 23. 8. (dievčatá, sorry, tento rok sú miesta už len pre chlapcov) 

Dubová Colonorum 
Róbert Čaprnda, Šustekova 11, 851 04 Bratislava 
Tel.: 02/62318477 
www.dubovakostolik.sk
dubovakostolik@pobox.sk 
Termíny: 29. 7. - 11. 8. 
 
 
       
   
 kontakt