29. júla 2001

   

30 / 2001

 

mládež

      

  

úvod    

z  domova    

 duchovná obnova    

liturgia    

zo sveta    

vatikán    

pre deti    

mládež    

kultúra    

listáreň    

oznamy    

    publicistika    

    misie    

archív - ročník 2000    

archív - ročník 2001    

e-mail redakcii    

webmaster    

   

Provinciálny minister katarínkov

Už viac ráz som mala možnosť vychutnať pútavé rozprávanie niektorého „novica rádu katarínkov”. No ani záplava otázok mi nepomohla dopátrať sa odpovedí, ktoré by aspoň sčasti uspokojili moju zvedavosť, prečo sa mladí ľudia takouto nezvyčajnou formou rozhodli počas prázdnin oživiť dávnu tradíciu františkánskeho kláštora. Žiaľ, výrazne som nepokročila ani počas rozhovoru s Ing. Adriánom Lakoštíkom, ktorý je provinciálnym ministrom, čo znamená, že patrí k smotánke katarínkov. Požiadala som ho o priblíženie existencie a činnosti tohto istými tajomstvami opradeného novodobého „rádu”, ktorý vznikol ako aktivita mladých pre mladých. Verím, že ste zvedaví aj vy, čo odhalíme... Ale poďme pekne po poriadku, Adrián nám vo svojich odpovediach predsa len niečo prezradil.

• Adrián, môžete nám povedať, kto alebo čo je Katarínka?
Dnes sú to už len ruiny kedysi majestátneho františkánskeho Kláštora sv. Kataríny zo začiatku 17. storočia v Malých Karpatoch. Čnejú na skalnatom výbežku nad Dubovským potokom medzi dedinami Dechtice, Naháč a Dobrá Voda. Roku 1994 sa rozhodlo niekoľko vysokoškolákov zorganizovať v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže dvojtýždňové tábory na záchranu kláštorných ruín a zároveň na duchovné pookriatie mladých z celého Slovenska. Prvoradou náplňou tábora je zblíženie sa mladých ľudí a príjemné prežitie dvoch týždňov „bez civilizácie”. Cieľom archeologického projektu je zakonzervovanie múrov kláštora i priľahlého kostola na najbližšie desaťročia, nejde teda o úplnú rekonštrukciu objektu. Ročne sa zúčastňuje na týchto akciách od začiatku júla do konca augusta približne sto mladých od 18 do 28 rokov. Prichádzajú však nielen veriaci katolíci a kresťania, ale aj neveriaci, ktorí chcú prežiť niečo nepoznané. Skúsenosť ukazuje, že neraz padajú bariéry práve v duchovnej oblasti a vo sfére náboženských predsudkov.

• Viem, že v ráde katarínkov ste vysokou „šaržou”, inými slovami spoluorganizátorom aj tohtoročného pobytu na Katarínke. Kedy a ako vznikol tento „rád”, aká je jeho vnútorná štruktúra a ako sa možno stať jeho členom?
Patrím medzi tých, ktorí sa po svojom prvom pobyte v tábore rozhodli pokračovať ďalej a čoraz aktívnejšie sa zapájať do organizovania pobytov pre novoprichádzajúcich. Hierarchia je jednoduchá: tí, čo tábor organizujú, sú provinciálnymi ministrami, a tí, čo prichádzajú prvý raz - či už z presvedčenia, alebo zo zvedavosti - sa na celý čas pobytu stanú novicmi rádu. Ich slávnostným oblečením je habit z vrecoviny. Samozrejme, všetko sa deje mimo civilizácie (pri nástupe do tábora sa „zabavia” mobily, hodinky a všetko, čo pripomína modernú súčasnosť). Netreba azda ani zdôrazniť, že neexistuje elektrina či teplá sprcha. Kto má skutočne ducha pravého pokánia, môže chodiť celé dva týždne bosý a v habite. No sú ešte iné úžas vzbudzujúce detaily a zážitky, ktoré neprezrádzame - treba jednoducho prísť! Okrem už povedaného zachovávame isté rituály, ktorými sa snažíme priblížiť životu pôvodných mníchov. Regula bratov a sestier katarínkov je veľmi dôležitá súčasť života, ktorú rozmieňajú na drobné provinciálni ministri. Celý tábor sa volá družina, tvorí ho tridsaťpäť ľudí. Ak je prítomný kňaz, spolu slávievame svätú omšu. V nedeľu neraz na ňu prichádzajú aj ľudia z okolia, ktorí s nami sympatizujú, ba stáva sa, že neprichádzajú s prázdnymi rukami.


Mladí z „rádu katarínkov” pri záchrane ruín františkánskeho kláštora Katarínka.

• Môžete nám priblížiť jeden zo všedných dní v tábore?
Denný program sa skladá z troch častí. Doobeda sa spevňujú ruiny, klčuje a čistí sa okolie. Poobede sa hrajú rozličné hry, pri ktorých možno zažiť dobrodružné chvíle - samozrejme, dýchajúce stredovekou atmosférou. Večer sa prežíva spoločne pri ohni, niekedy aj formou nočných hier.

• Predpokladám, že ruiny sú neobývateľné a azda aj nebezpečné. Kde vlastne spávate?
Rád katarínkov je ubytovaný vo veľkom vojenskom stane, ale pri dobrom počasí romantické i dobrodružné povahy vítajú nocovanie pod holým nebom. O stravu sa starajú kuchárky, ktorých umenie reprezentujú dokonca prípady pribratia na váhe. Jedáleň je okolo ohniska a večerová „pobožnosť” sa poväčšine končí až vtedy, keď je všetko zjedené.

• Čo s disciplínou?
Nie je tvrdá, všetko je založené na báze dobrovoľnosti. No novici predsa len majú určitú písomnú regulu - a dokonca ju radi dodržiavajú -, ktorú však opäť nemôžem prezradiť, lebo je to jedno z tajomstiev, ktoré sa účastníci dozvedia až priamo na mieste. Poviem aspoň to, že všetko, čo sa odohráva, je istým prekvapením. Každý deň má svoju bohatú náplň i myšlienku nadväzujúcu na ďalšie dni.

• Kto je adresátom Vašej ponuky vstúpiť do rádu katarínkov?
Naša ponuka je pre všetkých, ktorí majú voľný čas a chuť prežiť krásne prázdniny. Z hľadiska finančného je to doslova symbolická cena: za dvojtýždňový pobyt sa platí 350 Sk, ostatné sa dopláca zo sponzorských príspevkov. Samotné zastrešenie zabezpečuje Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže.

• Po Katarínke sa všetko skončí, alebo priateľstvá pokračujú?
Stalo sa už, že sa niekto obrátil? Odpoviem osobným svedectvom. Raz po omši vo františkánskom kostole v Bratislave jeden môj priateľ povedal: Ideme na Katarínku. Nevedel som o čo ide, ale išiel som. To, čo som tam zažil, no najmä spôsob prijatia do noviciátu bol pre mňa veľkým prekvapením. Nikdy naň nezabudnem. Musím povedať, že veľmi dôležitú rolu tu zohral provinciálny predstavený, ktorý mi bol vždy nablízku. Dúfam, že nebude prekážať účinnosti tohto môjho malého svedectva, ak konkrétnosti neprezradím. Pobyt na Katarínke na mňa zapôsobil tak, že som sa vrátil k viere, hoci neverec som nebol, ale len tradičný veriaci. Po prvom tábore som však začal navštevovať „stretká” katarínkov alebo iných spoločenstiev, čo pokračuje dodnes.

• Akú úlohu máte teraz Vy v ráde katarínkov?
Už tretí rok som provinciálny minister. Stretám mnohých mladých, ktorí už zažili podobné akcie, ako napríklad Strom života, alebo aj takých, čo nemajú nijakú inú skúsenosť, iba odvahu prísť. Po nejakom čase sa otvoria a my len žasneme, akí krásni ľudia sa z nich vykľujú. A prichádzajú aj takí, čo si možno na čas oddýchnu od svojich problémov, alebo skutočne objavia nový smer svojho života.

• Celibát rádu katarínkov nie je povinný, čo dosvedčujú viaceré uzavreté manželstvá, ako som to videla vo Vašom fotoalbume. Aká je doterajšia bilancia vzťahov, ktoré prerástli do manželstiev?
Celibát v stanovách naozaj nie je zakotvený. Z priateľstiev, ktoré vznikli na Katarínke, bolo uzavretých už zo desať povzbudivých manželstiev.

• Zatiaľ ste ako rád jediní, alebo máte už aj obdobu niekde inde na Slovensku?
Viacero mladých z Oravy malo chuť robiť niečo podobné vo svojom regióne, a tak vznikla Dubová Colonorum ako bratský tábor katarínkov. Mnohým to totiž vyhovuje pre menšiu vzdialenosť.

• Adrián, dospela som k istým pochybnostiam, či nemáte za predka niektorého slávneho trapera, ktorý dokáže zachovať tajomstvo za každú cenu... Preto mi neostáva nič iné, len poďakovať sa za Vašu ponuku, ktorá však - napriek všetkému - viac zahaľuje, ako odhaľuje. Ale lákavo! Preto, milí priatelia, ponuka je tu a záleží len na vás, či máte dva týždne času, 350 Sk a túžbu zažiť niečo netradičné.

Zhovárala sa:
Milada Dobošová

Kontaktové adresy:
Katarínka, Šándorova 8, 821 03 Bratislava 2; tel. č.: 02/49264344, alebo 43294373; www.katarinka.sk; e-mail: prihlaska@katarinka.sk.
Kontakt na Dubovú:
Róbert Čaprnda, Šustekova 11, 851 04, Bratislava, tel. č.: 02/62318477, www.dubova.sk, e-mail: ricanyov@dcs.fmph.uniba.sk

hore na zoznam rubrík...

 

       

tiráž    

   

 kontakt