http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=605007

Záchrana ruín kedysi honosného Kláštora svätej Kataríny pred zrútením, konzervovanie múrov i archeologický a historický výskum každoročne cez prázdniny priťahujú do lesov nad Dechticami desiatky mladých ľudí. Láka ich sem okrem iného možnosť vyskúšať si život v Ráde svätej Kataríny. Ten im poskytuje zážitky, ku ktorým by inde len tak ľahko neprišli – život bez vodovodu, vo vojenských stanoch, s improvizovanou latrínou či slávnostným habitom z vrecoviny. Nechýbajú rituály podobné tým, ktoré sa pred stáročiami na Katarínke skutočne odohrávali. „Sme možno jediným kláštorom, v ktorom si nepotrpíme na celibát,“ s úsmevom konštatuje predstavený Benignus. Naráža tým na fakt, že za osem rokov existencie Rádu svätej Kataríny už jeho členovia absolvovali okolo dvadsať svadieb.

Marcella a Zvonimíra z Oravy tvrdia, že na Katarínku prišli vďaka odporúčaniam príbuzných. „Sesternica ma presviedčala, že sem rozhodne musím ísť. Nevedela mi vysvetliť prečo, ale teraz ju už chápem,“ nevie si netradične prežité prázdniny vynachváliť Zvonimíra, ktorá bude po prázdninách študentkou Trnavskej univerzity. Fyzická práca jej nerobí ťažkosti, celé hodiny dokáže motykou klčovať trávu spod základov kostolnej veže. Marcella žije už tri roky v Bratislave, na Katarínku si prišla oddýchnuť od mesta. Páčia sa jej regule rádu, medzi nimi napríklad totálne poprehadzovaný kalendár alebo skutočnosť, že sa musia zaobísť bez hodiniek, mobilov, prehrávačov. (tasr)

[18. 7. 2002]