„Vždy
som si myslel, že fotograf by mal zaèínať vo svojej rodnej
krajine. A potom si kúsok domova jednoducho brať so sebou.“
Dave Harney, National Geographic
Pri príprave tohto fototripu som mal v pláne zakomponovať doò dve myšlienky. Spojiť v jednom pokraèovaní románsky kostol v Dechticiach (okres Trnava) a v Bíni (okres Nové Zámky). V názve použiť spojenie: Ved¾ajšie cesty Slovenska. Ani jedna z myšlienok sa nezrealizovala. Dechtice mi totiž naozaj vyrazili dych. Teda najmä Katarínka. Ale o nej až neskôr.
Románsky kostol v Dechticiach
Názov
kostol
nie je úplne presný. Ide skôr o rotundu obalenú
tehlovým hranolovým plášťom. Postavená bola
v roku 1172 a to, èo na nej už nepôsobí tak pôvodne,
pribudlo v roku 1741. Kostolík nájdete na mierne vyvýšenom
mieste na okraji Dechtíc, uprostred cintorína. Ten je zaujímavý
niektorými náhrobkami z 19. a zaèiatku 20. storoèia.
Pokia¾ budete mať naozaj šťastie a dostanete sa do interiéru
kostola, uvidíte zachované románske a gotické
fresky. Ja som ich, žia¾, nevidel, lebo dechtický farár
mal práve dovolenku a dopátrať sa èloveka, ktorý
by kostol mohol otvoriť, sa mi nepodarilo. Pod¾a spomienok jedného
Dechtièana z posledných dní II. svetovej vojny, viažucich
sa ku kostolíku, mali pri oslobodzovaní Nemci vo veži kostola
gu¾ometné hniezdo. Rusi vraj kostol s cintorínom ostre¾ovali,
kým veža neostala stáť len na dvoch múroch a v cintoríne
boli jamy, že na zasypanie jednej bolo treba šesť vozov hliny.
Františkánsky kostol a kláštor sv. Kataríny
Možno
by som sa mal hanbiť, že toto nádherné miesto na úpätí
Malých Karpát som tak dlho nepoznal. Nehanbím sa a
vyhlasujem opäť: je tak krásne, že mi vyrazilo dych. Pod¾a
legendy, vzťahujúcej sa k tomuto miestu, sa na konci 16. storoèia
obecnému pastierovi zjavila svätá Katarína. Krátko
nato sa tu usídlil mladý potomok grófa z Jablonice.
Ubytoval sa v jaskynke a venoval sa modlitbám. Pre nepochopenie
zo strany rodièov bol násilne prinavrátený
k svetskému životu. Deò po návrate domov zomrel. Ešte
dnes je uznávaný ako kandidát svätosti. 21.12.
1618 gróf Krištof Erdödy vydáva zakladaciu listinu pre
kláštor františkánov. Už v roku 1663 je kláštor prepadnutý
Turkami. Po vypudení Turkov cisárskymi vojskami je opäť
vyplienený a š¾achtici, èo sa v òom skrývali,
povraždení. Drsné sú dejiny slovenské! Zaujímavá
je ešte jedna historická epizóda. Týka sa autora slovenskými
historikmi oslavovaného a v školských osnovách od
nepamäti spomínaného, Juraja Fándlyho. Tento
pán v roku 1782 pôsobil ako naháèsky farár
a sťažoval sa svojej cirkevnej vrchnosti, že väèšina veriacich
radšej navštevuje kostol sv. Kataríny ako vlastný farský
kostol v Naháèi. Že bol ve¾kým literátom,
rozhorèenie vyjadril aj vo svojom diele Dúwerná
zmlúva mezi mníchom a diáblom napísanom
bernolákovskou slovenèinou. Hlboké sú tradície
kresťanskej intolerancie. Dòa 22. 7. 1786 bol nariadením
cisára Jozefa II. kláštor sv. Kataríny zrušený.
Prístup
ku kláštoru a kostolu je možný dvoma cestami. Prvá,
komplikovanejšia, je priamo z Dechtíc. Od románskeho kostolíka
zamierite po asfaltovej ceste smerom von z dediny. Cesta vás povedie
popri píle k malému námestíèku, pri
ktorom sú bytovky. Prejdete pomedzi ne a po¾nou cestou zamierite
k hradskej ceste smerujúcej k dedine Naháè. Len èo
dosiahnete najvyšší bod cesty, po pravej strane uvidíte opäť
po¾nú cestu lemovanú po oboch stranách agátmi
(domáci cestu volajú agaèina). Od tohto miesta vás
èaká asi trištvrtehodinový pochod pomedzi polia a
lesy ku kostolu. Držte sa stále cesty. Jediný problém
môže spôsobiť rázcestie, v blízkosti ktorého
je ve¾ká jednoposchodová biela chata. Tam sa treba
držať v¾avo na ceste popri chate.
Druhá
cesta je z obce Naháè po modrej znaèke.
Môj tip: urobte si dvojdòový výlet s trasou Dechtice – Katarínka – Dobrá Voda (hrad) – Brezová pod Bradlom (mohyla).
Pre vašu potrebu: Turistická
mapa VKÚ Harmanec è. 129: Malé Karpaty – Bradlo.