História kláštora a kostola sv. Kataríny
- Krátka história klášora sv. Kataríny - chronológia
- Stručná história
- Martina Matulová: Kláštor sv. Kataríny pri Dechticiach (diplomová práca, 2003) pdf (560 kB)
- Pál Jedlicska: Kiskárpaty Emlékek II. (1891), úryvok: Kostol a kláštor svätej Kataríny
- Životopis Jána Apponyiho, ktorému sa svätá Katarína na mieste kláštora zjavila
- Sv. Katarína Alexandrijská - ona sa údajne zjavila Jánovi Apponyimu a zasvätené sú jej kostol a kláštor
- Benignus Smrtník - Kazateľ a prozaik Benignus Smrtník (1650 - 1710), článok z Katolíckych novín
Najdôležitejšie udalosti v histórii Katarínky
- prvá tretina 15. storočia - za vlády Žigmunda Luxemburského stála na skalnatom výbežku kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného presbytéria kostola sv. Kataríny.
- 1617 - sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral.
Mladík Ján Apponyi, z grófskeho rodu z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera. - 1618 - 21. december - majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydáva zakladaciu listinu pre kláštor františkánov
- 1646 - obnova a prestavba - rozšírenie kostola a kláštora synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade po vyplienení vojskami Juraja Rákociho I..
- 1663 - prepad kláštora Turkami a po ich vypudení cisárskymi vojakmi, ktorí ho rovnako vyplienili a zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov
- 1683 - kláštor poškodený vojakmi Imricha Tőkolyho
- 1701 - 9. január - znovuvysvätenie kostola po vražde lichtenštajnského vojaka rozhnevaným davom pri náslilnej verbovačke počas púte (1697)
- 1710 - 9. september - v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci už vtedy slovenčinou - Benignus Smrtník, autor diela "Kunšt dobre umríti".
- 1782 - naháčsky farár Juraj Fándly sa sťažuje na neďaleký kláštor sv.Kataríny. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v známom diele z r.1789: Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom (prvé dielo písané spisovnou bernolákovskou sovenčinou)
- 1786 - 22. júl - cisár Jozef II. - ruší kláštor sv. Kataríny podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov)
- 1787 - 10. február - poslední rehoľníci vysťahovaní
- 1788 - 1792 : opustený kláštor obývajú siedmi vojenskí invalidi z Trnavy, následne kláštor pustne a je búraný a rozoberaný na stavebný materiál
- 1995 - 10. máj - založenie "Rádu sv. Kataríny" - na záchranu kláštora - dvanástimi organizátormi na Katarínke, v lete malebné zrúcaniny po storočiach opäť ožívajú príchodom prvých desiatok záchrancov
Obsah článku môže byť kopírovaný, modifikovaný a šírený pod podmienkou, že nová verzia zabezpečuje rovnaké slobody ostatným a uvádza priamy odkaz späť na naše stránky.