Krátka história klášora sv. Kataríny - Chronológia

• koncom 16.stor. - údajné zjavenia sa sv. Kataríny istému pastierovi, ktorý na tomto mieste vytvoril v skale malú kaplnku - jaskyňu, neskôr tu postavili drevenú kaplnkua
• 1617 - sv.Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral.
  Mladík Ján Apponyi, syn bohatého grófa z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni na tomto posvätnom mieste. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera. Ešte dnes je uctievaný ako kandidát svätosti
• 1619 - v kláštore už bývajú prví dvanásti mnísi
• 1645 - kláštor a kostol vydrancovaný a podpálený vojskami Juraja Rákociho I. počas stavovského povstania
• 1646 - obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade.
  Kostol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r.1618 slúžil za sanktuárium
• asi v pol. 17.stor. - pri kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r. 1782.
• 1663 - prepad kláštora Turkami a po ich vypudení cisárskymi vojakmi, ktorí ho rovnako vyplienili a zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov
• 1683 - kláštor poškodený vojakmi Imricha Tőkolyho
• 1697 - počas početnej púte - snaha lichtenštajnských vojakov násilím získať mladých verbovancov - sú ľudom zatlačení do chrámu, kde bol jeden z vojakov zabitý
• 1701 - 9.január - vraždou poškvrnený kostol je opäť vysvätený. Juraj a Krištof II.Erdődy listinou potvrdzujú, že budú kláštoru dávať 500 rýnskych dukátov na údržbu
• 1710 - 9.september - v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci slovenčinou - Benignus Smrtník (nar. 1650), autor diela " Kunšt dobre umríti ".
• v priebehu 18.stor - početní dobrodinci - hlavne bohatá šľachta, no i prostí ľudia z okolia - štedro obdarúvajú svätokatarínsky kláštor a niektoré rody sa tu nechávajú i pochovávať (Erdődyovci, Apponyiovci, Labšanskí)
• 1782 - sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv.Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v známom diele z r.1789: Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom (prvé dielo písané spisovnou bernolákovskou slovenčinou)
• 1787 - 22.január - kláštor prevzatý do štátnej správy, vykonaný súpis a odhad majetku
  cenné predmety a bohatý inventár postupne prenesené do okolitých farských kostolov, mnohé však rozkradnuté a navždy stratené...
• - 10. február - poslední rehoľníci vysťahovaní
• 1788 - 1792 : opustený kláštor obývajú siedmi vojenskí invalidi z Trnavy
• 1793 - traja zlodeji vykradli rodinné hrobky pod kostolom
• 1797 - pustnúce objekty odkúpil gróf Jozef Erdődy, z úcty k pozostatkom svojich predkov, nezabránil však ich postupnej skaze a premene v ruiny
• 1811 - súsošie Kalvárie spred kostola prevezené Erdődyovcami do Dechtíc
• 1835 - posledná zmienka o funkcii "strážcu sv. Kataríny" (vtedy - Dechtičan Jozef Kollár)
• 1869, 1891 - historici sa začínajú zaujímať o Kláštor sv. Kataríny
  • Odoricus Balázsovits: "Brevis Historia..."
  • Pál Jedlicska [Pavol Jedlička]: "Malokarpatsképamätihodnosti"
  1905 - sochy štyroch františkánskych svätcov - pôvodne umiestnených na nárožiach kostolnej veže - prenesené k rodinnej hrobke Pálffyovcov v Smoleniciach
• 1930te roky - skautské tábory na Katarínke (napr. historik Hadrián Radváni), výlety františkánskych novicov