A short story from the ancient history

In the Trnavian county, somewhere in the middle of deep forests, where only wild animals and dangerous bandits used to live in those days, a modest young man lived here too. It was hermit (Ján) John. People knew about him that he had been a son of wealthy Apponyi’s family, noblemen of Jablonica.
But Ján preferred to spend his life abnegating and praying because of his desire to seek God’s peace in beautiful nature and innocent mind, in simple food and fresh water. And St. Catherine occasionally apparited to him in moments of his contemplation.
Very early inhabitants of the surroundings got to know about it and soon more and more pilgrims – elder, young, healthy, sick, wealthy and poor – came here. The site became famous and celebrated and a beautiful wooden chapel was built up here with the statue of St. Catherine of Alexandria who held opened book with the latin inscription:

hiC qVonDaM apponVio baroni Visa s. Catharina

Unfortunately, the statue is situated elsewhere nowadays.
It is not strange that monks of order of Franciscans, Friars Minor came here, to the holy place, and they built up the monastery that was established by count Christopher Erdödy on 21st December MDCXVIII.
The monks stayed here in difficult conditions. They were attacked in times of insecurity. In MDCVL, an armed rebellion of the Hungarian nobility – Juraj Rákoci I. or in MDCLXIII, the Turkish armies plundered the monastery. The soldiers of emperor`s army killed the noblemen, who were seeking refuge from persecution at St. Catherine`s Monastery. Leopold I, the emperor, punished them and he compensated the monastery by gift of 450 ducats. I preto kláštor opravovaný a zväčšovaný grófom Gabrielom Erdödim i jeho manželkou Juditou Amade bol. Mnísi z milodarov, almužny i práce vlastnej v sadoch svojich i z rybníka žili i pastorácii v okolitých dedinách sa venovali. Mnohoraké i mnohotisícové zástupy sem na Bielu nedeľu, Svatodušný pondelok či svatú Katarinu po dlhé desaťročia putovali i jedného dňa boli svedkami príhody tejto:
Púte tieto posádky vojenské okolité ako lapačky využívali. Roku pána MDCXCVII Stolica bratislavská list mníchov svatokatarinských kvadriánom Benignusom Smrtníkom podpísaný prerokúvala. V liste stálo: “… Písmom týmto naším na násilie vojakov nemeckých za púte na Bielu nedeľu v kláštore svatej Kataríny sa žalovať ráčime. Vojaci junákov lapať chceli, však ľud do kostola ich zatlačil, kde vojakovi jednému zlému sa prihodilo, že ho zabili. Keby gróf urodzený Juraj Erdödi s ľuďmi svojimi zasiahnuť nebol ráčil, boli by všetci vojaci lichtenštajnskí o život prišli. Podľa práva cirkevného kostol vraždou poškvrnený bol, preto prípad tento ráčime ctenej Stolici bratislavskej na riešenie predložiť i o znovuvysvatenie chrámu nášho žiadať …” .
No nielen časy vojenské ale i pokojné prekvapiť môžu. Tak sa i stalo že cisár vraj osvietený Jozef II. príkazy také júla dvaadvadsiateho roku pána MDCCLXXXVI vydal, ktoré za následok zrušenie kláštora nášho spomínaného mali. Mnísi úbohí ratovať sa museli aj skromné majetky svoje porozdávať nútení boli, ostatky z hrobiek , knižnica i inventár, žiaľ, odnesené boli. Chvíľu ešte v kláštore prázdnom invalidi vojenskí pobývali, no potom už jediným obyvateľom sa vlci, líšky, sokoli, medvede, svine divé, jašterice, poklady, zmije tieto poklady strážiace… stali. A kláštor tento pustnúť počal…
Avšak mnísi niektorí, dúfajúci a viery plní hlavy strácať nezačali i tajné plány nové o kláštora znovuzrodení spriadali. V plánoch týchto o novom ráde Katarínkov sa hovorí, ktorého úloha náročná a ťažká preveľmi jest, totižto život na miestach týchto prenádherných obnoviť. Svoje myšlienky pokoleniam ďalším predávali a tie až ku nám sa dostali. S ich dôverou v naše ruky vloženou a z úcty k nim rád tento v časoch nedávnych sme sa založiť prihotovali. Úloha ďalšia preťažká nám pridelená bola – rady rádu nášho novicmi z ľudu pospolitého rozširovať. Každý členom môže stať sa, len aby vôľu dobrú mal, ochotný žiť jak Ján Apponi v čistote srdca i duše bol, splnil písmom svojim zaznamenaných úloh dvaadvadsať i prihotovaný bol úlohy stanovené ďalšie splniť, o ktorých on prezvie sa v pravý čas.